Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?“ Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.

Lukáš 12,20.21

Ako varovanie pred chamtivosťou Ježiš pridáva podobenstvo o chamtivom boháčovi. Tento bohatý muž počas žatvy zistil, že všetky stodoly sú už plné.

Rozmýšľal, ako vyrieši problém s bohatou úrodou, a dostal nápad. „Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!“ (Lk 12,18.19)

Zdá sa to logické. Úrodu uskladní v stodolách a do konca života bude mať pokoj. Konečne nebude musieť pracovať. Nebude si musieť robiť starosti a trápiť sa pre zajtrajšok. Bude si užívať. Jeho život bude jedna veľká hostina, ktorá sa skončí, keď zomrie.

Ježiš nazýva tohto chamtivého boháča bláznom. Prečo? Pretože na rozdiel od tohto lakomca Boh vie, že jeho život sa čoskoro skončí a plné stodoly mu budú na nič. Smrť stiera rozdiely medzi bohatými a chudobnými. V hrobe je jedno, koľko som získal počas života a koľko po mne zostalo.

Problémom tohto chamtivca bolo to, že nebol „bohatý v Bohu“. Bohatstvo nie je hriech. Hriechom sa stáva vtedy, keď ho začnem užívať pre seba. Ak mi Boh dá viac, ako potrebujem, očakáva, že sa podelím s niekým, kto to potrebuje. Byť „bohatý v Bohu“ znamená deliť sa o svoje bohatstvo. Prejavujem tým svoju vďačnosť a dôveru, že Stvoriteľ mi aj zajtra požehná.