Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo a potom už nič viac nemôžu urobiť! Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý zabije a má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám: Toho sa bojte!

Lukáš 12,4.5

Tieto slová Ježiš vysloví hneď po tom, čo varuje poslucháčov pred pokrytectvom. Musím sa priznať, že som si dlho myslel, že nás vystríha pred diablom a démonmi. Až neskôr, keď som si uvedomil, v akej súvislosti tieto slová povedal, som pochopil, že hovoril o niekom inom.

Ľuďom vždy záležalo na tom, čo si o nich budú myslieť ostatní. Nie sme iní. Snažíme sa, aby naša „fasáda“ vyzerala čo najlepšie. Skrývame všetko, o čom si myslíme, že by nám mohlo pokaziť povesť.

Včera sme povedali, že môžeme oklamať ľudí, ale nie Boha. Príde deň, keď všetko, čo sme skrývali v tme, bude odhalené na svetle. Boh totiž vidí do nášho vnútra. Neoslní ho naša krásna fasáda, pretože vidí to, čo ľudia nevidia.

Je to zvláštne. Bojíme sa toho, čo si o nás myslia ľudia, ale je nám ľahostajné, čo si o našom živote myslí Boh. Ježiš vo svojom kázaní zdôrazňuje, že ľudia nás môžu zabiť, môžu nás pripraviť o časný život, ale nemôžu nás pripraviť o večný život. Túto právomoc má len Boh. Iba on nás môže uvrhnúť do „pekla“. Len on môže rozhodnúť, že skončíme vo večnej temnote nebytia.

Viac ako názor ľudí by ma malo zaujímať, ako ma vníma a hodnotí môj Stvoriteľ. Boh môže napraviť nielen to, čo vidno navonok, ale aj úplne zmeniť moje vnútro.