Beda vám, farizeji, lebo máte radi popredné stolce v synagógach a pozdravy na námestiach! Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, že po nich chodia!

Lukáš 11,43.44

V srdci každého človeka sa skrýva túžba milovať a byť milovaný. Túžime po tom, aby nás niekto miloval a prejavoval nám svoju lásku hoci aj svojím obdivom. O niečo hlbšie je ukrytá túžba uctievať Stvoriteľa.

Nájsť pravú lásku nie je jednoduché. Nie je to niečo, čo sa splní lusknutím prstov. Je to každodenné budovanie vzťahu, v ktorom dávame a prijímame. Ale nebýva to vždy tak, ako by sme chceli.

Mnohí to skúšajú, ale nemajú dostatok trpezlivosti. Keďže sa im nedarí vybudovať vzťah plný lásky a porozumenia, ktorý by vyplnil ich prázdnotu, rezignujú. Namiesto lásky začnú hľadať slávu. Je oveľa pohodlnejšie získať obdiv druhých, než krok za krokom budovať kvalitný vzťah.

Sme stvorení s túžbou uctievať Stvoriteľa a s potrebou milovať a byť milovaní. Ježiš hovorí, že sláva a obdiv nemôžu natrvalo zaplniť prázdnotu našej duše, ktorá vzniká, keď uctievame niekoho iného namiesto Stvoriteľa a namiesto lásky usilujeme o slávu, ktorá pominie.

Túžba po sláve a uznaní je podľa Ježiša strata času. Kto si na nás spomenie, keď budeme v hrobe? Možno chodíme po miestach, kde sú pochovaní slávni a mocní ľudia minulosti, a ani o tom nevieme.

Ježiš ma miluje a chce to naučiť aj mňa.