Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo v tme. Hľaď teda, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou. Ak bude celé tvoje telo vo svetle, a ani jedna jeho časť nebude v tme, celé bude jasné, ako keď ťa lampa ožiari svojím svetlom.

Lukáš 11,34–36

Môže byť svetlo tmou? Napadajú mi dve možnosti. Po prvé, farizeji a zákonníci, ktorí úžasne poznali židovské „písma“, dobre vedeli, že Ježiš je Mesiáš. Splnil všetko, čo o ňom predpovedali proroci. Napriek tomu Ježiša odmietli.

Ako je to možné? Svetlo, ktoré dostali od Boha, používali nesprávnym spôsobom. Namiesto toho, aby iným svietili, snažili sa ich oslňovať svojou dokonalosťou. Židia mali byť príkladom pre celý svet, ale oni si toto „svetlo“ privlastnili a sebecky si ho nechávali pre seba. Svetlo sa v ich podaní zmenilo na tmu. Namiesto toho, aby osvecovalo ľuďom cestu k Stvoriteľovi, dosiahlo pravý opak – ľudia sa o takého Boha nezaujímali a radšej hľadali iné božstvá.

Po druhé, Ježiš hovorí, že toto nebeské svetlo musí osvietiť každé zákutie ľudského tela. Ak nejaká časť zostane v tme, je to to isté, ako keby bolo celé telo v tme. Možno by sme to mohli prirovnať k procesu farbenia látky. Musí byť úplne celá ponorená do farby, inak bude fľakatá a nepoužiteľná.

Ako Ježišov učeník si nemôžem vyberať, čo z jeho učenia prijmem a čo nie. Ak s ním chcem žiť večne v jeho kráľovstve a ak už teraz chcem prežívať nebeské šťastie, nestačí, že mu ponúknem časť svojho srdca. Jeho svetlo musí presvietiť aj posledný tmavý kút môjho srdca. Inak sa Božie svetlo stane tmou a neprinesie žiadny úžitok.