Ale ak ja Božím prstom vyháňam démonov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.

Lukáš 11,20

Jedného dňa prišiel za Ježišom človek posadnutý démonom. Potreboval pomoc. Jeho posadnutosť sa prejavovala tým, že bol nemý.

Mesiáš okamžite zareagoval. Keď démon opustil tohto nemého človeka, ten začal nahlas chváliť Boha za svoje uzdravenie. Niektorí poslucháči však namietali, že tento zázrak nepochádza od Boha, ale od diabla.

Tieto narážky Ježiša nevyviedli z rovnováhy. Pozrel sa na tých, ktorí tak hovorili, a povedal im: „Každé vnútorne rozdelené kráľovstvo pustne a rozdelený dom upadá. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože môže obstáť jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja vyháňam démonov pomocou Belzebula. No ak ja vyháňam démonov pomocou Belzebula, čím ich potom vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.“ (Lk 11,17–19)

Tí, ktorí nechcú vidieť Božiu uzdravujúcu moc, nájdu si dôvod, aby ju odmietli. Je na mne, aby som dovolil Ježišovi dotknúť sa ma svojím prstom a uzdraviť ma. Aj dnes môže Boh odstrániť posadnutosť každého, kto k nemu príde s prosbou o pomoc.

Prvou podmienkou je dôvera. Ak neverím, že mi Boh môže pomôcť, zázrak sa nestane. Ježiš ma môže oslobodiť od mojej závislosti od zla a temných síl.

Ale zlo sa ma pokúsi opäť ovládnuť. Ak mu nechcem znovu podľahnúť, nemám inú možnosť, než sa stále držať „Ježišovho prsta“ a nechať sa ním viesť.