A neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého!

Lukáš 11,4 (Roh)

Niekedy sa zamýšľam nad tým, aké to bude žiť v prostredí bez pokušení – v nebeskom kráľovstve, kde už nevstúpi žiadny pokušiteľ. Potom sa z tohto nebeského snenia prebudím a uvedomím si, že realita je zatiaľ iná.

Žijem v prostredí, kde sa denne s pokušením stretávam. Nie vždy mu odolám. Aj Ježiš s ním musel bojovať. Matúš zachytil jeho vnútorný zápas, keď mal byť zatknutý a zomrieť na kríži: „Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ (Mt 26,39) Ježiš tu uplatňuje to, čo učí robiť nás – spoliehať sa na Božiu vôľu a dôverovať, že Boh nedopustí nič, čo by nás pripravilo o večnú existenciu v jeho kráľovstve.

Pokušenie na nás dolieha v každom okamihu nášho života. S tým musíme počítať. Apoštol Pavol nás však uisťuje: „Skúška, ktorá na vás doľahla, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť.“ (1Kor 10,13)

Táto jednoduchá prosba v modlitbe „Otče náš“ nás privádza k Bohu. Ježiš chce, aby sme dôverovali nebeskému Otcovi aj vo chvíľach pokušenia. Včera som citoval preklad Slovo na cestu: „Chráň nás pred pokušením a vysloboď nás z moci zlého.“ Ak podľahnem pokušeniu, zapletiem sa do siete zla. Z nej sa bez cudzej pomoci nikdy nevyslobodím. Nebeský Otec je pripravený pomôcť mi. Čaká len, že ho o to požiadam.