A odpusť nám naše hriechy, ako aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.

Lukáš 11,4

Asi každý, kto čítal alebo sa modlil modlitbu „Otče náš“, sa zamyslel nad prosbou: „A neuveď nás do pokušenia.“ Aj ja som si položil otázku: „Pokúša ma azda Pán Boh?“

Dlho mi to nedalo pokoj. Potom som si jedného dňa prečítal slová Stvoriteľa, ktoré napísal prorok Izaiáš: „Utváram svetlo a tvorím tmu. Pôsobím blaho a tvorím biedu. Ja, Hospodin, to všetko tvorím.“ (Iz 45,7) Pán Boh tu preberá zodpovednosť za všetko, čo sa deje na našej zemi.

Prečo to Stvoriteľ robí? Prečo sa hlási dokonca aj k „tme“? Židia to chápali tak, že ak stvoril všetky bytosti vrátane diabla a démonov – padlých anjelov, potom je zodpovedný za to, čo robia. Boh sa k tomu hlási a sľubuje, že jedného dňa, keď príde správny čas, skoncuje so zlom a napraví všetky krivdy.

Keď sa modlím „neuveď nás do pokušenia“, vždy si spomeniem na Ježiša, keď po krste odišiel na púšť. Tu k nemu prišiel diabol a pokúšal ho. Biblia hovorí, že tam s ním bol aj Duch Svätý. Pokušenie prichádza od „zlého“. Ale ak chcem, Boh mi pomôže odolať pokušeniu.

V preklade Biblie Slovo na cestu sa v modlitbe „Otče náš“ hovorí: „Chráň nás pred pokušením a vysloboď nás z moci zlého.“ Ak žijem v hriešnom svete, musím počítať s tým, že zlo sa ma bude snažiť strhnúť na svoju stranu. Diabol nemá rád, keď mu odolávam a hľadám pomoc u Stvoriteľa. Snaží sa ma zviesť. Ale môj nebeský Otec je silnejší ako všetky sily zla.