„Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš povedal: „Choď a rob podobne!“

Lukáš 10,36.37

Zákonník sa ocitol v slepej uličke. Myslel si, že Ježiša nachytá a prinúti ho uznať, že preukazovať lásku každému človeku sa nedá. Teraz musí pred zástupom nahlas priznať, že v príbehu, ktorý Ježiš vyrozprával, sa ako blížny prejavil ten, ktorým z celého srdca opovrhoval.

Aby toho nebolo málo, Ježiš ho pred všetkými poslucháčmi vyzval, aby si vzal príklad zo Samaritána a konal ako on. Nemal si brať príklad ani z kňaza, ani z levitu, ktorí síce poznali zákon a prorokov, vedeli krásne kázať a hovoriť o Božej láske, ale zlyhali, keď ju mali uviesť do praxe.

Kňaz a levita sa mohli oprávnene domnievať, že lupiči, ktorí prepadli a zranili pocestného, možno niekde čakajú na svoju ďalšiu korisť. Mali logický dôvod obísť úbohého muža a ponáhľať sa do bezpečia neďalekého mesta. Samaritán nehľadá dôvod, prečo nepomôcť. Vidí človeka v núdzi a koná. Hoci je „len“ Samaritán, miluje Boha a blížneho.

Blížnym nemusí byť človek rovnakej národnosti alebo náboženského vyznania. Blížnym je pre mňa každý človek, ktorý sa ku mne skloní, keď som zranený a potrebujem pomoc.

Ak sa rozhodnem konať ako Samaritán, nebudem sa pýtať, či človek, ktorý je v ťažkostiach, patrí do okruhu mojich priateľov, rodiny či spoluveriacich. Ak niekto naozaj potrebuje moju pomoc, pomôžem mu. Tak sa prejavuje Božia láska v praktickom živote. A ja sa stávam blížnym.