Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.

Lukáš 10,20

Rád sa smejem a radujem. Vychutnávam si chvíle, keď sa cítim šťastný. Ale život prináša aj smútok a okamihy, keď mi vôbec nie je do smiechu.

Ako malý chlapec som si hovoril, že budem šťastný, keď… dočiahnem na kľučku a sám si otvorím dvere. Potom som sa tešil na okamih, keď dočiahnem na stúpačky otcovej motorky, aby ma mohol povoziť. Tešil som sa do školy, a potom keď škola skončí. Zistil som, že keď sa to očakávané „keď“ splní, cítite sa šťastní, ale táto radosť rýchlo vyprchá.

Sedemdesiat učeníkov sa tešilo z toho, že v Ježišovom mene uzdravovali chorých a vyháňali démonov z posadnutých. Ježiš chce ich radosť nasmerovať inam. Chce, aby pochopili, že môžu byť súčasťou väčšieho zázraku, ktorý im prinesie oveľa väčšiu a trvalejšiu radosť.

Najväčší zázrak, ktorý vidím na vlastné oči, je moje spasenie. Uzdravovanie chorých, vyháňanie démonov či dokonca chodenie po vode sú v porovnaní s tým nepatrné veci. Ak ma Ježiš uistí, že moje meno je zapísané v nebeskej knihe života, už teraz sa môžem tešiť z toho, že s ním budem žiť naveky. To je tá najväčšia radosť, akú môžem v živote získať a prežiť.

Ako môžem získať istotu o tejto radosti? Ježiš povedal: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Jn 3,16) Ježišova ponuka stále platí. Chce zapísať moje meno do knihy života. To ma napĺňa radosťou, pretože aj ja chcem, aby bolo moje meno v tomto nebeskom zozname.