A keď už od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel však, čo vraví.

Lukáš 9,33

Peter, Jakub a Ján si zdriemli na vrchu, na ktorý vystúpili s Ježišom. Boli takí unavení, že ich neprebudil ani ohromujúci jas dvoch mužov, ktorí prišli z neba povzbudiť Ježiša. Nezobudili sa, ani keď sa Ježiš rozprával s Mojžišom a Eliášom.

Keď konečne otvorili oči, videli už len, ako Mojžiš a Eliáš vystupujú nahor. Peter chcel celú situáciu zachrániť. Vždy bol hovorcom ostatných. Aj teraz vykríkol: „Učiteľ, je dobré, že sme tu. Urobme tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

Len čo to povedal, uvedomil si, že je to nezmysel. Ježiš neprišiel na našu zem, aby táboril na kopci s Mojžišom a Eliášom. To mohol rovno zostať v nebi. Prišiel, aby svojou službou a slovami ukázal pravý Boží charakter. V tom, čo robil a hovoril, mali ľudia vidieť Boha, ktorý ich miluje.

Ježiš na jeho návrh nereaguje. Prečo? Bolo by to zbytočné. Vedel, že Petrovi to už došlo. Rovnako reaguje aj na moje návrhy, keď poviem niečo podobné.

Peter chcel situáciu zachrániť. Uvedomoval si, že prespali dôležitú udalosť. Chcel vrátiť čas. Ale to už nešlo.

Stratený čas a premeškaná príležitosť sa nevrátia. Ak sa mi stane niečo podobné ako im trom, nemá zmysel, aby som sa to snažil napraviť nejakými nezmyselnými návrhmi. Môže sa stať, že namiesto múdrosti vyslovím poriadnu hlúposť. Je lepšie priznať si chybu, prijať Božie odpustenie a ísť ďalej.