Petra a tých, čo boli s ním, premohol hlboký spánok. Keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo tam stáli.

Lukáš 9,32

Väčšinu toho, čo Ježiš prežil na „vrchu premenenia“, Peter, Jakub a Ján prespali. Svedčí to o tom, že byť učeníkom Ježiša Krista nebolo ľahké. Program mal nabitý a času na oddych málo. Kým učeníci spali, našiel si nejaké odľahlé miesto, aby sa rozprával s nebeským Otcom.

Kým sa Ježiš rozpráva s Mojžišom a Eliášom, Peter, Ján a Jakub spia. Nepočujú, o čom sa tí traja rozprávajú. Zobudia sa, až keď je po všetkom. Mohli vidieť a najmä počuť niečo výnimočné. No prišli o túto jedinečnú príležitosť, pretože všetci traja zaspali.

Nie, nechcem ich kritizovať. Viem, aké ťažké je niekedy udržať otvorené oči. Navyše, všetci traja vedeli, že ich Majster sa bude na vrchu opäť dlho modliť. Preto si možno povedali, že ak si trochu zdriemnu, o nič neprídu. Tentoraz však bolo všetko inak. Prespali dôležitý rozhovor svojho Majstra.

Prespali ste niekedy niečo dôležité? Prišli ste o niečo, čo vás potom veľmi mrzelo? Ja často ľutujem, že keď boli moji synovia malí, uprednostnil som prácu. Mohol som sa tešiť z toho, ako rastú, ale v práci som sa cítil nenahraditeľný, ako to u otcov často býva. Potom som zrazu zistil, že mám dospelých synov.

Kedysi som sa divil, ako mohli títo traja učeníci zaspať v takej výnimočnej chvíli. Dnes sa im už nečudujem. Ani ich neodsudzujem. Viem, že by som tým odsúdil sám seba. Radšej prosím Boha, aby mi pomohol správne využívať čas – spať v čase, ktorý je na to určený, a byť hore, keď to ja alebo niekto v mojom okolí potrebuje.