Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.

Lukáš 9,26

Ak ste sa niekedy v živote hanbili – a ja verím, že áno –, potom pochopíte, o čom tu Ježiš hovorí. Tým, ktorí sú si istí, že sa stretli s Mesiášom, radí, aby sa nehanbili priznať to pred svojimi blízkymi.

Jedným z tých, ktorí vedeli, že Ježiš je Mesiáš, bol aj Nikodém, člen židovskej veľrady. Prišiel k Ježišovi v noci.

Ježiš ho prijal a dlho sa s ním rozprával. Nabádal ho, aby sa nebál prijať pravdu a svetlo. Poradil mu: „Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“ (Jn 3,21)

Priznať sa k Ježišovi nie je vždy ľahké. Stretol som muža, ktorý mal na chlopni komunistickú hviezdu a na krku krížik. Povedal mi: „Nikto nemusí vedieť, že som kresťan.“ Hanbil sa za svoju vieru a podľa toho vyzeral aj jeho život.

Keď čítam tieto Ježišove slová, kladiem si otázku: „Nemá Ježiš oveľa viac dôvodov hanbiť sa za mňa, než ja za neho?“ Často mu robím hanbu tým, ako žijem. Som ako Nikodém. Niekedy sa mi svetlo akosi nepáči.

Napriek tomu ma k Ježišovi stále niečo priťahuje. Je to jeho láska, ktorou ma prijíma a mení môj život. Sľubuje mi, že ak sa za neho nebudem hanbiť, jedného dňa ho uvidím „v sláve“, ktorá zatieni lesk všetkých svetových celebrít.

A nielen to. On, kráľ vesmíru, sa nebude hanbiť za mňa. Predstaví ma svojmu nebeskému Otcovi a svojej nebeskej rodine ako jedného zo svojich pozemských priateľov. Už sa na to teším.