Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.

Lukáš 9,11

Lukáš si všíma niečo, čo priamo súvisí s jeho povolaním. Napísal, že Ježiš neuzdravil všetkých, ale tých, ktorí to naozaj potrebovali. Je to zaujímavé vyhlásenie lekára, ktoré by som nemal ignorovať.

Toto posolstvo mi môže pomôcť, keď sa modlím a prosím Boha za svoje uzdravenie alebo za uzdravenie svojich blízkych – a nič sa nedeje. Možno Ježiš usúdil, že nepotrebujem uzdravenie, alebo že by to pre mňa vzhľadom na večný život nebolo prospešné.

Ak ste niekedy zažili, že Boh nevypočul vaše prosby tak, ako ste si predstavovali, viete si predstaviť, ako sa musel cítiť človek, ktorý prišiel k Ježišovi s prosbou o uzdravenie, a od zázračného uzdravovateľa počul: „Je mi ľúto, ale ty nepotrebuješ uzdravenie. To nie je tvoj hlavný problém!“

Človek sa môže na Boha nahnevať. Môže byť na Boha poriadne naštvaný, keď vie, že Boh má moc uzdraviť, ale v jeho prípade ju odmietne použiť. Prečo to robí? Pretože sa vo svojej vševedúcnosti rozhodol, že to nie je potrebné alebo že ešte nenastal správny čas.

Keď som sa raz ocitol v nemocnici, ošetroval ma lekár, ktorý hľadal Boha a mal veľa otázok. Bol to vynikajúci lekár. Bol som v dobrých rukách. Až spätne som pochopil, že som sa tam ocitol aj preto, aby som mu povedal o svojej viere. Boh mu poslal aj ďalších chorých ľudí, ktorí mu pomohli nájsť odpovede na jeho otázky a vďaka tomu aj Pána Boha. Moje čakanie na uzdravenie zrazu dostalo zmysel. Uvedomil som si, že Boh nerobí chyby.