Vtom sa jej duch vrátil a ona hneď vstala. Ježiš prikázal, aby jej dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu. On im však rozkázal, aby nikomu nehovorili, čo sa stalo.

Lukáš 8,55.56

Viem si predstaviť radosť a vzrušenie, ktoré prežívali Jairos, jeho manželka i všetci, ktorí boli pri tom, keď Ježiš vzkriesil ich dcéru. Už tam neležalo mŕtve telo. Dievča vstalo a chcelo jesť. Bolo zdravé a plné života.

Ježiš im prikázal, aby nikomu nepovedali, čo práve videli. Zvláštny príkaz. Poslúchnuť ho je pre všetkých prítomných veľmi ťažké. Všetci susedia vedeli, že ich dcéra zomrela. Najmä vyhostení z domu budú určite zvedaví, čo sa stalo.

Napriek tomu Ježiš dáva tento zvláštny príkaz. Nechce, aby sa všetci rozbehli po okolí a rozprávali zástupom o tomto úžasnom zázraku. Radšej nech zostanú doma a premýšľajú. Ježiš to neurobil pre senzáciu, ale preto, že ich miloval.

Je ešte jeden dôvod, prečo Ježiš opakovane žiada tých, ktorí boli svedkami jeho zázrakov, aby o nich nehovorili. Ľudia by za ním šli len preto, aby uspokojili svoju túžbu byť svedkami niečoho, čo svet ešte nevidel. A to nechcel.

Zázraky nie sú cieľom Ježišovej pozemskej misie. Význam majú len vtedy, keď prítomných motivujú premýšľať o Stvoriteľovi.

Obyčajný svedok zázraku sa snaží pochopiť, ako sa to stalo. Ježiš chce, aby som sa zamyslel, prečo sa to stalo. Ak v tom všetkom nevidím lásku Stvoriteľa, potom som bol svedkom zázraku zbytočne. Zmyslom zázrakov nie je senzácia a Ježišova sláva, ale moje spasenie. To je dôvod, prečo sa zázraky z času na čas dejú aj dnes.