Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj už učiteľa!“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Neboj sa! Len ver a bude zachránená.“

Lukáš 8,49.50

Jairos, predstavený synagógy, musel byť nervózny. Jeho dcéra doma zomiera a Ježiš sa zdržuje tým, že zisťuje, kto sa ho dotkol. „Neuvedomuje si, že ide o čas?“ hovorí si v duchu otec dievčaťa, „moja dcéra potrebuje pomoc čím skôr!“

Keď sa konečne vydajú na cestu, uvidí svojho sluhu. Hneď mu je jasné, že je neskoro. Ešte pred chvíľou veril, že Ježiš zachráni jeho dcéru. Obrátil sa na neho s prosbou o pomoc, hoci tým riskoval priazeň svojich nadriadených. Pre svoju dcéru bol ochotný urobiť čokoľvek. Teraz sa všetky jeho nádeje rozplynuli ako hmla. Je koniec.

Ježiš ho však drží za ruku a hovorí niečo iné. Vôbec nevyzerá prekvapene. Akoby s tým počítal. Hovorí niečo, čo nedáva zmysel. Dievča je mŕtve, ale podľa Ježiša to ešte nie je koniec. Sľubuje, že jeho dcéru zachráni.

Hovorí to s takou istotou, že Jairos mu uverí. Netuší, ako sa to stane, ale dôveruje tomuto mužovi, ktorého mnohí považujú za Mesiáša. Nevie, ako sa to udeje, ale v jeho vnútri zavládne pokoj. Veď ak tejto žene pomohol zbaviť sa dvanásťročného trápenia jediný dotyk, prečo by Ježiš nemohol vrátiť život jeho dcére? V jeho srdci svitla opäť nádej.

S Ježišom nemusím vzdať svoj boj, aj keď z hľadiska ľudských možností nemám šancu na víťazstvo. Tam, kde končia ľudské možnosti, začína pôsobiť Ježišova moc.