Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla pred ním a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila. Ježiš jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“

Lukáš 8,47.48

Uzdravená žena musela byť veľmi vystrašená. Ešte pred chvíľou sa tešila, že po dvanástich rokoch sa jej trápenie konečne skončilo. V duchu z celého srdca oslavovala Stvoriteľa. Teraz ležala pri nohách toho, ktorého sa dotkla.

Jej radosť a šťastie vystriedal strach. Čo ju čaká? Dotkla sa ho bez dovolenia. Dotkla sa ho ako nečistá. Čo keď sa jej vráti choroba a všetky problémy, pocity hriešnosti a menejcennosti?

V Ježišovom hlase nezaznamenala žiadny negatívny podtón. Ale môže to byť len jeho maska. Leží mu pri nohách, trasie sa a čaká, čo sa stane. A potom zrazu počuje: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji.“ Tieto slová sú balzamom na jej boľavú dušu. Radosť, vďačnosť a predovšetkým pokoj, ktorý jej Ježiš daroval ako bonus k zdraviu, opäť naplnili jej vnútro.

Dvanásť rokov žila v strachu. Bála sa, že sa nikdy neuzdraví. Bála sa, že tí, ktorí hovorili, že musí byť veľká hriešnica, ak ju Boh tak prísne trestá, mali pravdu. Bála sa, že ju Boh navždy zavrhol.

Teraz sa teší, že má odpustené hriechy, zdravé telo a vo svojom srdci pokoj s Bohom. Má to pre ňu väčšiu cenu než čokoľvek iné. Konečne môže bez zábran prejaviť svoju radosť a šťastie. Už sa nebojí, že to bol len sen. Vie, že je zdravá a že zdravá zostane. Boh ju neodsúdil. Naopak, miluje ju. A ona to vie.