Lebo nič nie je také skryté, aby nevyšlo najavo, ani také utajené, aby sa neprezradilo a nedostalo sa na verejnosť.

Lukáš 8,17

Máte tajomstvá? Niečo, čo skrývate pred ostatnými? Dokonca aj pred blízkymi? Trinástu komnatu, do ktorej „zamykáte“ to, čo by nemalo vyjsť na svetlo? Najradšej by ste to dali do nejakého nedobytného trezoru.

Dôvody na to môžeme mať rôzne. Najčastejšie je to však strach z odmietnutia. Bojíme sa, že keby sa ostatní dozvedeli tajomstvo, ktoré tak starostlivo a úzkostlivo chránime a skrývame, odmietli by nás a opustili. Náš strach vyplýva z našej nedôvery voči iným. Neveríme, že by nás mali radi, keby sa dozvedeli, čo ešte nevedia.

Ježiš hovorí, že jedného dňa vyjdú najavo všetky tajomstvá, aj tie najskrytejšie. Hovorí mi, aby som sa prestal báť o svoju povesť. Ak si ju budujem, ale v skrini skrývam kostlivca, jedného dňa pravda aj tak vyjde najavo a stane sa to, čoho sa bojím.

Ak si nechám poradiť, zažijem pár nepríjemných chvíľ, spoznám svojich skutočných priateľov a nebudem sa musieť celý život obávať okamihu, keď niekto zistí, čo skrývam.

Ježišove slová obsahujú aj niečo viac. Boh pozná všetky moje tajomstvá. Vidí vo mne všetku špinu, ktorú skrývam pred ostatnými. Vie to, a predsa ma miluje. Neodsudzuje ma. Ponúka mi pomoc. Dokáže vyčistiť a odstrániť všetko zlé, čo sa ja snažím zamaskovať.

Jedného dňa to všetko vyjde najavo. Prečo nedovoliť Ježišovi, aby to urobil už dnes? Chcem ísť ďalej s čistým štítom. Ďakujem ti, Bože.