Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: „Je posadnutý.“ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: „Žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov.“

Lukáš 7,33.34

Jeden priateľ sa rozhodoval, či chce mať veľkú alebo malú svadbu. Poradil som mu, aby mal takú, aká sa páči jemu a jeho nastávajúcej. Odôvodnil som to slovami: „Ak urobíš veľkú svadbu, budú ťa ohovárať, že sa predvádzaš. Ak urobíš malú, povedia, že si lakomý. Vždy ťa bude niekto ohovárať.“

Ježiš bol pod drobnohľadom židovských náboženských predstaviteľov. Sledovali každý jeho pohyb a každé jeho slovo. Vyčítali mu, že chodí na hostiny s ľuďmi, ktorými by mal pohŕdať. Ako môže jesť a piť s výbercami daní a hriešnikmi?

Ježiš sa vo svojom kázaní vracia k tomuto problému. Jána Krstiteľa obviňovali z asketizmu, Ježišovi vyčítajú pravý opak. To len dokazuje, že nevedia, čo chcú. V skutočnosti nechcú uveriť, že Ježiš je Mesiáš. Neuverili by, ani keby sa vedľa nich zjavil sám Stvoriteľ. Aj vtedy by hľadali dôvod, prečo Ježiša odmietnuť.

V týchto Ježišových slovách nachádzame dôležitú pravdu. Ak niekto nechce veriť, nič mu nepomôže. Židia, ktorí odmietli Mesiáša, urobili to napriek tomu, že videli mnoho zázrakov. V ich prítomnosti Ježiš uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, vyháňal démonov z posadnutých. Videli to, a stále neverili.

Niektorí ľudia hovoria, že keby videli zázrak, uverili by. No obávam sa, že by zostali zatvrdnutými nevercami. Aj keby boli svedkami zázraku, tvrdili by, že to bola len náhoda. Alebo by chceli vidieť ďalší a väčší zázrak. Prečo? Pretože tí, ktorí nechcú, neuveria.