„Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie…“ Keď to Ježiš počul, začudoval sa. Obrátil sa k zástupu, ktorý išiel za ním, a povedal: „Hovorím vám, takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“

Lukáš 7,7.9

Židia prišli za Ježišom s prosbou, aby uzdravil sluhu rímskeho stotníka, ktorý dal postaviť synagógu pre obyvateľov mesta, v ktorom sa nachádzala jeho posádka. Ježiš sa s nimi vybral do domu tohto muža. Stotník mu odkázal, aby sa neobťažoval prísť až k nemu. Stačí, ak ako Pán nad chorobami prikáže, a choroba zmizne.

Viem si predstaviť, ako by tento vojak zareagoval, keby mu Ježiš povedal, že je čas, aby sa jeho sluha rozlúčil s týmto svetom. Verím, že by to prijal so slovami: „Pane, ako rozkážeš. Prijímam a rešpektujem tvoje rozhodnutie.“

Tento muž nielen veril, že Ježiš je Boží Syn a že má uzdravujúcu moc nad chorobami a démonmi, ale on Ježišovi aj dôveroval. Preto sa naňho obrátil s takou nezvyčajnou prosbou.

Ježiš bol ohromený vierou tohto pohana. Vyhlásil, že s podobnou vierou sa nestretol ani u Židov, ktorí mu tentoraz napodiv neodporovali. Z toho vyplýva, že nikto z jeho učeníkov nemal silnejšiu vieru ako tento rímsky vojak.

Zaujímalo by ma, ako by Ježiš ohodnotil moju vieru a dôveru v to, čo robí – najmä keď mám pocit, že nekoná. Ako reagujem, keď do môjho života alebo života mojich blízkych príde choroba, nešťastie alebo dokonca smrť? Je moja dôvera taká silná ako stotníkova?

Dôverujem Ježišovi, ako viem a dokážem. Verím, že to vie.