Komu sa podobá ten, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a plní ich? Ukážem vám: Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď prišla povodeň, privalila sa rieka na ten dom, ale nebola schopná ním otriasť, lebo bol dobre postavený.

Lukáš 6,47.48

Keď som čítal tieto Ježišove slová, spomenul som si na časy, keď som ako dobrovoľník v organizácii ADRA pomáhal ľuďom po povodni. Zo zaplavených domov sme odčerpávali vodu a bahno, ale domy stáli.

Títo ľudia mali nádej, že jedného dňa sa vyhrabú z hrôzy, ktorá ich postihla, a opäť budú žiť vo svojom dome. Niektorí však túto nádej nemali. Ich domy voda podmyla alebo sa zrútili, pretože mali zlé základy.

Ježiš používa zvláštny obraz – dom na skale a dom na piesku. Možno stoja vedľa seba. Okoloidúci nedokážu rozpoznať, ktorý stojí na pevnom základe. Rozdiel sa ukáže, až keď príde veľká voda. Ale vtedy je už neskoro.

Neraz som počul, že som slaboch, ktorý potrebuje vieru ako „barličku“, pretože sa bez nej nezaobíde. Silní sa chvália, že vieru nepotrebujú. Ťažko im dokážem, že sa mýlia. To ukáže až čas.

Vďaka svojmu povolaniu často chodím do nemocníc, domovov dôchodcov a hospicov. Tam už nestretávam toľko silných nevercov. Rozdiel medzi vierou a nevierou človek najlepšie posúdi, keď je na konci svojej životnej cesty.

Ježiš mi radí, aby som nečakal na okamih, keď sa môj život zrúti ako domček z kariet. Radí mi, aby som ho počúval a rešpektoval jeho rady. Keď príde povodeň, nezničí ma.