Prečo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ a nerobíte to, čo hovorím?

Lukáš 6,46

Apoštol Pavol vo svojom Liste Rimanom napísal: „Pretože ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“ (Rim 10,9) Stretávam sa s kresťanmi, ktorí na týchto slovách postavili celú teológiu. Tvrdia, že netreba nič robiť. Človek môže žiť ako predtým. Môže hrešiť a ubližovať. Môže prestupovať Božie prikázania. Stačí, ak bude ústami vyznávať, že Ježiš je jeho Pán, a spasenie má zaručené.

Môžeme s tým súhlasiť? Majú pravdu? Som presvedčený, že nie. Ježiš hovorí niečo úplne iné. Tí, ktorí ho oslovujú ako Pána, ale ignorujú jeho zákony, zásady a rady, nemôžu počítať s jeho milosrdenstvom. Nemôžu sa spoliehať na to, že im pomôže zmeniť sa a zbaviť toho, čo v nich hriech pokazil.

Ak odmietnem robiť to, čo Ježiš hovorí, budem prinášať zlé ovocie. Zostanem zlým stromom, plánkou, ktorá odmietla sadovníkovu snahu o zaštepenie.

Od ľudí, ktorí sa zoznamujú s kresťanstvom, dostávam otázku: „Ako môžem nadviazať vzťah s Ježišom? Ako sa môžem stať jeho priateľom?“ Radím im, aby si prečítali, čo robil a kázal. Vediem ich k tomu, aby o tom premýšľali a skúsili si predstaviť, ako by vyzeral ich život, keby sa tým riadili. Potom nech začnú postupne uplatňovať Ježišove rady vo svojom živote.

Ježiš hovorí, že slová nestačia. Má pravdu. Nestačia ani vo vzájomnom vzťahu medzi dvoma ľuďmi. Priateľstvo nie je o slovách, ale o činoch.