Ale milujte svojich nepriateľov! Robte im dobre! Požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude hojná vaša odmena a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.

Lukáš 6,35

Včera sme hovorili o Ježišovej výzve naučiť sa inak hľadieť na svojich nepriateľov. Namiesto toho, aby som šíril násilie, svojím konaním môžem dať najavo, že sa usilujem o zmierenie.

Akú odmenu mi Ježiš sľubuje? Hovorí, že to robia synovia (a dcéry) Najvyššieho. Ak sa rozhodnem pre nenásilie, môžem sa spoľahnúť, že Boh ma prijme za svoje dieťa. Stanem sa súčasťou rodiny vládcu vesmíru. Väčšiu poctu nemožno získať.

Keď bol môj kamarát v siedmom ročníku, vyhlásil, že sa stane olympijským víťazom. Smiali sme sa mu. Ako čas plynul, smiali sme sa stále menej. Peter šiel vytrvalo za svojím cieľom. Sen sa mu splnil počas štúdia na vysokej škole. Mal dobrého trénera, ktorý mu sľúbil, že mu pomôže dosiahnuť ho. A on mu veril.

Podobný prípad nastane, ak sa rozhodnem patriť medzi Božie deti. Ježiš mi navrhuje, že bude mojím trénerom. Sľubuje mi, že ma prevedie cez všetky životné útrapy a dovedie ku konečnému víťazstvu. Čo k tomu potrebujem? Dôverovať mu a vytrvalo nasledovať jeho pokyny.

Tým, ktorí sa rozhodnú prijať Ježišovu výzvu, sľubuje: „Toho, kto zvíťazí, posadím so mnou na svoj trón tak, ako som ja zvíťazil a zasadol som so svojím Otcom na jeho trón.“ (Zj 3,21) Božie dieťa nie je dokonalé. Má však perfektného trénera. Verí, že jedného dňa sa splní všetko, čo sľúbil.