Blahoslavení ste, keď vás budú ľudia nenávidieť a vylúčia vás spomedzi seba, keď vás potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka… Beda vám, ak by vás všetci ľudia chválili. Veď práve tak robili ich otcovia falošným prorokom.

Lukáš 6,22.26

Na jednej strane nenávisť, na druhej chvála. Ja mám radšej chválu. Počúva sa oveľa lepšie ako nevraživé reči.

Aj v tomto prípade súvisia Ježišove slová s Božím kráľovstvom. Svojim učeníkom pripomína, že na svoj životný štýl motivovaný vierou v pravdivosť učenia svojho Majstra nemajú čakať len pozitívne reakcie. Mnohí ich pre to budú nenávidieť. Čistý život Kristových nasledovníkov totiž prebudí ospalé svedomie ich nepriateľov.

Ježiš nám vo svojom kázaní pripomína, aká nebezpečná môže byť túžba po chvále. Ak sa vo svojom živote sústredím na to, aby som bol obľúbený, prestanem si dávať pozor na zlo, ktoré ma môže napokon pohltiť.

Z dejín poznáme ľudí, ktorí sa odmietli zrieknuť svojej viery v Ježiša. Boli vylúčení zo spoločnosti. Ich mená sa nesmeli ani vysloviť. V snahe vymazať týchto ľudí z histórie boli dokonca zničené aj ich náhrobné kamene a spálené ich knihy.

Existuje však jeden zoznam, z ktorého nikto nemôže vymazať naše meno. Ján o ňom píše v knihe Zjavenie: „A nevojde doň nič nečisté, ani ten, čo pácha ohavnosť a lož, ale iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.“ (Zj 21,27) O tom, či moje meno zostane v tomto zozname, rozhoduje môj život a vzťah s Majstrom, Ježišom Kristom. Jeho priateľstvo je pre mňa viac ako chvála tohto sveta.