Príde však čas, keď im ženích bude vzatý. Vtedy, v ten deň sa budú postiť.

Lukáš 5,35

Často počúvam, že kresťanstvo ľuďom sľubuje raj na zemi. Nie je to pravda. Politici nám možno niečo podobné sľubujú, ale Ježiš nie. Svojim učeníkom a nasledovníkom sľubuje Božie požehnanie a ochranu, ale zároveň ich upozorňuje, že život na našej hriešnej planéte nebude vždy prechádzkou ružovou záhradou ani úžasnou dovolenkou.

Na tomto svete žijem už šesťdesiat rokov. Mal som chvíle alebo dlhšie obdobia, keď som mal pocit, že Boh mi je veľmi vzdialený. Práve vtedy sa stal pôst jedným z prostriedkov hľadania Božej vôle v mojom živote a zdrojom novej sily prijať ju.

Keď zomieral môj brat, hľadal som odpoveď na otázku, prečo taký dobrý človek zomiera a toľko zlých ľudí zostáva žiť. Nebolo ľahké prijať Božiu vôľu. Podobné otázky mi vírili hlavou aj pri „odchode“ môjho otca a ďalších ľudí.

Ježiš nehovorí, že nám dá všetko, čo chceme. Nesľubuje, že vyrieši každý problém, s ktorým sa stretneme. Ponúka nám však jedno – pôst, ktorý môžeme prijať ako dar, keď nevieme, ako ďalej.

Keď Ježiš hovorí tieto slová, je so svojimi učeníkmi na hostine. Všetkým chutí a tešia sa spolu. Na tom nie je nič zlé. Ak máme dôvod na radosť, mali by sme sa radovať. Ak si pritom uvedomíme, komu vďačíme za všetko dobré, posilní to našu dôveru v Boha. Budeme pripravení na chvíle, keď bude čas na pôst. Budeme si tiež istí, že Ježiš to všetko prežíva s nami.