Ježiš im povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov, aby robili pokánie.“

Lukáš 5,31.32

Farizeji a učitelia zákona sa pýtajú Ježiša, ako je možné, že sa stretáva s takou spodinou, aká sa zišla u Matúša na hostine. Ešte viac sa čudujú, keď Ježiš prijal pozvanie a stoloval s týmito hriešnikmi.

Som rád, že evanjelisti tento rozhovor zaznamenali. Sám sa cítim ako veľký hriešnik. Veľmi dobre viem, ako by som mal žiť, no hoci sa o to aj snažím, nedarí sa mi to. Bývalý farizej Pavol to vyjadril veľmi výstižne. Po stretnutí s Ježišom napísal: „Pretože chcieť dobro dokážem, ale konať už nie.“ (Rim 7,18)

Ježiš prišiel pozvať do nebeského kráľovstva všetkých, ktorí si uvedomujú svoju hriešnosť a neschopnosť poraziť hriech a zlo vo svojom vnútri. Títo ľudia reagujú na pozvanie a keď ich Stvoriteľ upozorní na ich rezervy, neurazia sa. Kajajú sa a ich život sa postupne mení.

Mesiáš pozýva do svojho kráľovstva aj tých, ktorí sú podobne ako farizeji a učitelia zákona presvedčení, že sú spravodliví. Táto skupina ľudí však Ježišovu výzvu k pokániu a zmene neberie vážne. Nemajú pocit, že by sa mali zmeniť. Veď sú dosť dobrí. Boh s nimi nemusí strácať čas. Radšej nech sa venuje spodine, medzi ktorú patril aj Matúš.

Som veľmi rád, že Ježiš prišiel pozvať „chorých“ i „hriešnikov“. To znamená, že aj ja mám šancu, hoci som zďaleka nedosiahol svätosť a Božiu dokonalosť. Preto sa modlím a vyznávam: „Pane Ježišu, potrebujem ťa! Uzdrav ma od mojich hriechov.“