Lévi mu vo svojom dome pripravil veľkú hostinu. Bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali. Farizeji a zákonníci reptali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“

Lukáš 5,29.30

Lévi, ktorého poznáme ako evanjelistu Matúša, pozýva Ježiša do svojho domu. Pripraví hostinu a pozve na ňu všetkých svojich priateľov. Vo svojich spomienkach neskôr napísal, že s Ježišom večerali „mnohí mýtnici a hriešnici“ (Mt 9,10).

Z pohľadu farizejov a zákonníkov je to pekná zberba. S takými ľuďmi sa radšej nestýkajú, pretože kontakt s nimi by ich mohol poškvrniť. V ich očiach mali výbercovia daní menšiu hodnotu ako prašivé psy. Tak prečo sa s nimi zaoberať?

Takéto kastovníctvo a pohŕdanie určitými skupinami ľudí je aktuálne aj dnes. Aj dnes sa stretávam s veriacimi, ktorí sa radšej vyhýbajú všetkým „hriešnikom“, aby sa v styku s nimi nepoškvrnili. Oni sú predsa niečo viac.

Tento pocit nadradenosti je presne to, o čo sa usiluje diabol. V Starej zmluve nás Boh vyzýva, aby sme sa učili „milovať svojho blížneho“. Ježiš ide ešte ďalej. Hovorí, že máme milovať aj svojich nepriateľov. Namiesto toho, aby sme ich preklínali, máme sa za nich modliť.

Boh miluje každého človeka bez ohľadu na to, čo si o tom myslia ľudia, ktorí sa považujú za lepších alebo dokonca svätých. Ježiš sa nebojí stretávať sa ani so spodinou. Preto stoluje s mýtnikmi a hriešnikmi. V Zjavení čítame: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem jesť s ním a on so mnou.“ (Zj 3,20)

Pane Ježišu, ďakujem ti, že ma nepovažuješ za zberbu, ale za svojho priateľa.