Po týchto udalostiach vyšiel von a uzrel na mýtnici sedieť mýtnika menom Lévi a povedal mu: „Nasleduj ma!“ Lévi tam nechal všetko, vstal a nasledoval ho.

Lukáš 5,27.28

V Ježišovej dobe ľudia nemali radi colníkov. Považovali ich za zlodejov a kolaborantov. Keď Ježiš prechádzal cez colnicu, všimol si, ako sa ľudia pozerajú na Léviho. V ich tvárach videl pohŕdanie a nepriateľstvo.

Ježiš vedel, ako ľudia zareagujú. Bolo mu jasné, že najmä farizeji a zákonníci budú mať ďalší argument na podporu svojho rozhodnutia odmietnuť ho ako Mesiáša. Napriek tomu sa na chvíľu zastavil a vyzval Léviho, aby sa stal jeho učeníkom.

Lukáš píše, že „Lévi tam nechal všetko, vstal a nasledoval ho“. Niečo podobné sme čítali o Petrovi a ostatných rybároch, ktorí tiež prijali Ježišovo pozvanie.

Je tu však jeden veľký rozdiel. Lévi nevidel plné lode ako Peter a jeho priatelia. Nevidel žiadny zázrak. Nebol svedkom moci, ktorá tak fascinovala zástupy. Napriek tomu vstal, opustil svoje výhodné miesto a nasledoval Ježiša.

Keď čítam tento príbeh, kladiem si otázku: „Prečo Lévi vstal a šiel, zatiaľ čo väčšina židovských náboženských predstaviteľov od Ježiša odišla?“ Lévi ako výberca daní mal až do smrti zaistený dobrý príjem. V porovnaní s väčšinou ostatných ľudí bol bohatý. Jeho odpoveď na Ježišovu výzvu ukazuje, že peniaze už preňho neboli také dôležité. Túžil po niečom, čo mu dá lepší zmysel života ako len hromadenie majetku. Keď stretol Ježiša, vycítil príležitosť na zmenu, po ktorej túžil. Preto vstal a šiel.

Ježiš aj dnes ponúka šancu zmeniť nasmerovanie života. Na jeho pozvanie odpovedia kladne len tí, ktorí o to stoja.