Hneď sa pred nimi postavil, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas. Oslavovali Boha a naplnení bázňou si hovorili: „Dnes sme videli naozaj nezvyčajné veci.“

Lukáš 5,25.26

Na Ježišov príkaz ochrnutý muž vstane z nosidiel, na ktorých ho priniesli jeho priatelia. Postaví sa a okamžite začne chváliť Boha. Dobre vie, aká moc ho uzdravila.

Ľudia v zástupe sa k nemu pridávajú. Nechápu, ako je to možné, ale sú šťastní. Spolu s uzdraveným mužom oslavujú dobrotu a milosrdenstvo Stvoriteľa. Vďaka Ježišovi majú nádej, že keď prídu k Bohu a poprosia o odpustenie, vymaže aj ich hriechy.

No keby sme sa trocha pozornejšie pozreli na zástup, ktorý obklopuje Ježiša, objavili by sme tiež tváre, v ktorých niet ani stopy po radosti. Tváre farizejov a zákonníkov prezrádzajú niečo iné. Nenájdete na nich úsmev ani šťastie.

V zástupe okolo Ježiša boli dve skupiny ľudí. Tí prví nerozumeli, ale uverili a prežívali veľkú radosť. Tí druhí tvrdili, že všetkému rozumejú, ale pýcha im bránila pridať sa k radujúcim.

Ježišova uzdravujúca moc, jeho láska, milosrdenstvo a ochota odpúšťať sa aj dnes prejavujú v životoch ľudí. Sám som to zažil. Mnohí moji priatelia majú rovnakú skúsenosť. Je na mne, čo urobím s tým, čo som zažil a čo pozorujem v životoch ľudí vo svojom okolí. Môžem preklínať, alebo sa radovať. Môžem sa mračiť, alebo byť šťastný.

Dúfam, že keď ma stretnete, budem mať na tvári úsmev.