Keď sa rozodnilo, vyšiel von a odišiel na osamelé miesto. Zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. No on im odpovedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“

Lukáš 4,42.43

V nedeľu skoro ráno Ježiš odišiel na osamelé miesto, kam bežne nikto nechodil. Po náročnej sobote a večernom zápase s démonmi si potreboval oddýchnuť.

Často sa celú noc modlil. Rozprával sa so svojím nebeským Otcom o tom, čo ho čaká. Boli to chvíle, ktoré mu dodali novú silu a odvahu pokračovať v začatom diele. V noci všetci spali, a tak ho nikto nevyrušoval.

Tentoraz túži po tichej chvíli osamote skoro ráno. Keď sa ľudia zobudili a zistili, že Ježiš odišiel, začali ho hľadať. Priali si, aby zostal v Kafarnaume. Veď ho privítali a ponúkli mu príjemné prostredie, tak prečo by mal odísť?

Ježiš vedel, čo sa skrýva za ich pohostinnosťou. Vedel, že ich motivuje sebecká túžba vidieť ďalšie zázraky. Chceli mať suseda, ktorý dokáže vyliečiť každú chorobu aj zbaviť posadnutosti démonmi.

Ale Mesiáš tu nie je len pre vybranú spoločnosť. Sám o sebe povedal: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Jn 3,16) Jeho ponuka spasenia je určená všetkým.

Aj mne je sebectvo veľmi blízke. Chcel by som mať moc Ježišovho slova len pre seba a vždy. Ježiš prišiel pomáhať aj iným. Chce ma zbaviť sebectva a želá si, aby som sa naučil deliť o jeho lásku a moc s každým, kto po nich zatúži.