Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch, ukázal mu v okamihu všetky kráľovstvá sveta a povedal mu: „Tebe dám všetku túto moc a slávu, lebo patrí mne, a dám ju tomu, komu chcem. Ak sa mi teda pokloníš, to všetko bude tvoje.“ Ježiš mu odpovedal: „Je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť.“

Lukáš 4,5–8

Bola to zvláštna situácia. Kedysi dávno v raji sa diabol zmocnil našej zeme, ktorú Boh pôvodne zveril do správy ľuďom. Tento zlodej sa stretáva s Ježišom a ponúka mu dohodu. Stačí, aby sa mu poklonil, a naša zem bude opäť jeho.

Ježiš mu odpovedá priamo: „Ponúkaš mi niečo, čo je aj tak moje. Prečo by som sa ti mal pokloniť?“ Diabol sa správa, ako keby mu tu všetko patrilo. Skutočným vlastníkom vesmíru, a teda aj zeme, je však jej Stvoriteľ.

V 60. rokoch 20. storočia prišla Cirkev adventistov siedmeho dňa v bývalom Československu zásluhou „všemocnej“ komunistickej strany o všetok svoj majetok. Zo dňa na deň sa veriaci nemali kde stretávať.

O niekoľko rokov neskôr bola činnosť cirkvi opäť povolená, ale majetok jej nebol vrátený. Na niektorých miestach navrhli veriacim, že si svoj majetok môžu od štátu odkúpiť.

Diabol je stále rovnaký. Nemá mi čo ponúknuť. Všetko, čo má, patrí Bohu. Prečo by som ho mal uctievať? Prečo sa klaňať zlodejovi? Nie je lepšie byť priateľom so Stvoriteľom? Nie je múdrejšie dať na slovo toho, kto stvoril túto zem pre šťastie človeka?

Diabol sa nezmenil. Chce, aby som sa mu poklonil. Ponúka mi za to niečo, čo nie je jeho. Ja chcem radšej uctievať Boha.