Ešte všelijako ináč povzbudzoval ľud a zvestoval mu evanjelium.

Lukáš 3,18

Pri čítaní Jánovho príbehu si určite všimnete, že jeho kázanie v žiadnom prípade nebolo lichotivé. Svojich poslucháčov vôbec nešetril. Poukázal na ich problém a keď to bolo potrebné, pokojne ich nazval „vreteničie plemeno“ (Lk 3,7).

Jánove kázania boli plné kritiky. Napriek tomu si ich prichádzali vypočuť zástupy ľudí. Keď krstil v Jordáne, ľudia stáli v rade celé hodiny, aby ich Ján ponoril do vody a oni zažili ten nádherný pocit čistoty.

Dnes sa kritike radšej vyhýbame. Aj my kresťania chceme byť „politicky korektní“. Preto radšej mlčíme o tom, čo je zlé. Niektorí to robia z obavy, aby nenarazili; iní z túžby byť populárni.

Priznajme si, že radšej počúvame chválu ako kritiku. Ján nám ukazuje, že kritika patrí do nášho života. Ak chceme napredovať, musí v ňom mať svoje miesto.

Ján najprv poukázal na problém a potom ponúkol riešenie. Jeho tajomstvo spočíva v duchu, v akom to všetko robil. Mal úplne iný prístup ako vtedajší náboženskí predstavitelia. Pokarhal svojich poslucháčov, pretože ich miloval. Sám zažil nádheru Božieho odpustenia a istotu Božej lásky, preto chcel, aby to zažili aj oni.

Ak máme srdce plné lásky ako Ján Krstiteľ, naučíme sa prijímať kritiku a používať ju s láskou voči tým, na ktorých nám záleží. Ján nás učí, že existuje kritika, ktorá v konečnom dôsledku prináša radosť všetkým, ktorí ju prijímajú. Preto sa jej nemusíme báť.