V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a zbožný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu.

Lukáš 2,25–27

Simeon mal jedno veľké želanie. Celý život túžil uvidieť príchod zasľúbeného Mesiáša. Bol jedným z mála tých, ktorí netúžili po Mesiášovi, ktorý vyženie nenávidených Rimanov, ale verili, že tento Spasiteľ vyslobodí človeka z otroctva hriechu.

Lukáš píše, že Duch Svätý ho priviedol do chrámu práve v deň, keď prišli Jozef a Mária s malým Ježišom, aby za neho priniesli zákonom predpísanú obeť.

Simeon počúval hlas Ducha Svätého. Počas celého života rešpektoval Božiu vôľu. Každý deň zdokonaľoval svoju schopnosť počuť, čo mu Boh hovorí prostredníctvom židovských Písem a svojho Ducha. Vďaka tejto oddanosti sa teraz môže splniť jeho celoživotná túžba. Simeon vidí svojho Spasiteľa.

Rozmýšľam, čo ma každú sobotu privádza „do chrámu“. Je to Duch Svätý? Počujem jeho hlas? Ak nie, potom pravdepodobne nezažijem to, čo Simeon.

Duch Svätý sa aj dnes prihovára každému človeku. Počujú ho však len tí, ktorí chcú počúvať. Len tí, ktorí si nájdu tiché miesto, zastavia sa, stíšia a počúvajú.

Chcem počuť Boží hlas a robiť tak, aby mohol naplniť moju túžbu. Chcem sa stretnúť s Mesiášom, ktorý ma oslobodí od mojej závislosti od hriechu a zla. Duch Svätý hovorí aj dnes a ja ho chcem počúvať. Chcem, aby ma viedol a priviedol do cieľa – do nebeského chrámu, kde sa stretnem s Mesiášom tvárou v tvár.