Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku.

Lukáš 1,6.7

Nie je veľa tých, o ktorých Biblia hovorí ako o bezúhonných. Zachariáš a Alžbeta nimi sú. Rovnako aj Jób. Jeho meno nám pripomína, že bezúhonnosť sa často spája s utrpením, ktorému nemusia rozumieť tí, ktorí trpia, ani tí, ktorí sú toho svedkami.

Alžbeta, žena, ktorá celý život žila bezúhonne a bola spravodlivá, je neplodná. Spolu s manželom túžili po deťoch, ale nemali ich. Modlili sa, prosili Boha, ale odpoveď neprichádzala.

V súvislosti s tým by sme nemali prehliadnuť jedno. Obaja sú naďalej čestní. Stále žijú zbožným životom bez ohľadu na pocity, ktoré v nich vyvoláva nevypočutá modlitba. Stále rešpektujú všetky Božie rady. Stále navštevujú bohoslužby. Zachariáš naďalej verne slúži v chráme. A od susedov ustavične počúvajú narážky, že títo dvaja „svätí“ musia skrývať nejaký veľký hriech, keď ich Boh tak trestá. Tento príbeh nás varuje, aby sme neodsudzovali iných, keď máme pocit, že im chýba Božie požehnanie.

Príbeh Alžbety a Zachariáša je pre nás povzbudením a podnetom na to, aby sme sa nevzdávali, keď sa ocitneme v podobnej situácii. Nesmieme podľahnúť domnienke, že Boh na nás zabudol a necháva nás nevinne trpieť.

Títo bezúhonní manželia neslúžili Bohu z vypočítavosti. Slúžili mu preto, že sa mu naučili dôverovať. Možno mu nie vždy rozumeli, ale stále dôverovali, že ich Stvoriteľ nerobí chyby.