Milé sestry, milí bratia,

obraciame sa na vás základnou charakteristikou našej spoločnej viery a nádeje, ktorá bola inšpiratívne sformulovaná dávno pred nami v jednom z listov apoštola Pavla: „Veď tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce.“ (Žid 13,14)

V tomto čase plnom neistoty, ktorý vzbudzuje strach a tieseň v mnohých z nás, si chceme spolu s vami najprv s vďačnosťou spomenúť na tých, ktorí nás na ceste viery predišli.

Aktuálnosť zvesti o blízkom druhom príchode strhla našich predchodcov natoľko, že už v začiatkoch hnutia na našom území pred vyše stodvadsiatimi rokmi neváhali prinášať nemalé obete. Aj keď tým riskovali stratu základných životných istôt, nevzdali sa nielen úprimnej viery v Kristov skorý návrat, ale ani túžby zdieľať zvesť o záchrane s tými, ktorí im boli blízki. Nemlčali. Často nezaháľali ani ich ruky. Vždy boli nablízku ľuďom v núdzi s vlastnou ponukou pomoci. Ich vieru v lepšiu budúcnosť nedokázala zlomiť ani krutosť dvoch svetových vojen v minulom storočí. Nenechali sa zlákať ani prísľubmi lepších zajtrajškov, ktoré sa im snažila vnútiť komunistická totalita. Za odmietnutie zvrátenej ideológie niektorí zaplatili väzením. Mnohí z tých, ktorí pevne stáli za svojím poznaním, už nie sú medzi nami. Čas plynie prekvapujúco rýchlo. Nikto nás neobmedzuje v našej viere a nádeji. Ba čo viac, stali sme sa rešpektovanou a pre spoločnosť aj vďaka množstvu užitočných aktivít potrebnou organizáciou.

Nemôžeme si však zatvárať oči pred tiesnivou situáciou v súčasnosti. Napriek slobode, v ktorej žijeme, dopadá na nás všetkých. Mnohí z nás pociťujú zhoršujúce sa premeny v ekonomickej oblasti. Väčšinu z nás zasiahla aj krutosť vojny na Ukrajine. Jej blízkosť vnímame prostredníctvom státisícov utečencov. Rafinované vynálezy informačných technológií na nás chrlia správy o ďalších hrôzach a tragédiách vo svete. Sme konfrontovaní s rôznymi interpretáciami skutočnosti a často nemáme čas ani chuť tú mediálnu smršť overovať a triediť. Do nášho srdca sa vkráda nedôvera a s ňou pokušenie uveriť tým, ktorí kričia hlasnejšie a ponúkajú jednoduché a skratkovité riešenia.

V tomto čase plnom neistoty, ktorá vzbudzuje strach a úzkosť, sa chceme spolu s vami znovu s vďačnosťou uistiť o Božom vedení. Máme na to mnoho dôvodov. Preto sa nemôžeme zrieknuť svojej zodpovednosti za druhých. Staviame sa na stranu tých, ktorí sa nachádzajú v ťažkom postavení a z rôznych dôvodov sa bez pomoci iných nezaobídu. Ďakujeme vám všetkým, ktorí nespochybňujete a podporujete prostredníctvom ADRY aj ďalších projektov a iniciatív pomoc obetiam vojny. Ďakujeme vám všetkým, ktorí pomáhate a ste pripravení pomôcť v čase nedostatku aj tým, ktorí vďaka zdražovaniu a inflácii spadli v príjmoch pod hranicu životného minima. Ďakujeme, že sa múdro vyhýbate riešeniam, ktoré vyvolávajú nevraživosť a svár. Podľa slov Písma máme byť motivovaní hľadaním budúceho mesta. Nemusíme byť preto sužovaní strachom, ktorý nám s takou naliehavosťou niekedy vykresľujú falošní sprostredkovatelia skutočnosti. S odvahou nesme zodpovednosť za naše poznanie a neochvejne sa držme viery a nádeje. Súčasná situácia nás tak môže pozitívne motivovať k tomu najdôležitejšiemu. Navzdory šíriacemu sa strachu a zosilňujúcej ľudskej zlobe smieme žiť v láske, ku ktorej sa naša viera a nádej viažu a ktorá sa vierou a nádejou posilňuje a rastie.

Radi by sme vás, milé sestry a bratia, na záver opäť povzbudili slovami apoštola Pavla: „Bdejte, stojte pevne vo viere, vzmužte sa a buďte silní. Všetko nech sa medzi vami deje v láske.“ (1 Kor 16,13.14)

Bratislava, 27.11.2022, Výbor Česko-Slovenskej únie Cirkvi adventistov siedmeho dňa