Milé sestry a bratia, drahí priatelia, s veľkou bolesťou, no s očakávaním skorého stretnutia vám oznamujeme, že náš brat, Michal Hlivka zo zboru Lučenec, bol povolaný Pánom života i smrti na dočasný odpočinok. Ďakujeme Pánu Bohu za jeho aktívny život a neúnavnú službu.
Nezabúdajme na svojich modlitbách prinášať Pánu Bohu celú zarmútenú rodinu.
Michal sa narodil na jeseň v roku 1931 v malej dedinke Ulič, ktorá leží takmer na hranici s Ukrajinou. Narodil sa v poradí ako tretí zo siedmich detí.
Ako jedenásťročný prišiel o svojho milovaného otca, ktorý zahynul na pochode smrti z koncentračného tábora Dachau krátko pred koncom druhej svetovej vojny. Veľký podiel na jeho smrti mal miestny gréckokatolícky farár a preto Michal už v mladosti zavrhol náboženstvo a aj Pána Boha. Aj z tohto dôvodu sa nechal Michal ovplyvniť myšlienkami proletariátu a socializmu a ako mladý presvedčený ideový komunista, presvedčil svoju rodinu, aby sa vysťahovala do jednej kolónie Sovietskeho zväzu, kde im sľubovali raj na zemi.
Avšak tak, ako takmer každý, kto tam išiel bývať, tak aj Michal veľmi rýchlo vytriezvel z tej neopísateľnej biedy a jeho nadšenie sa úplne vytratilo. Rozhodol sa, že on tam žiť nebude a že sa vráti naspäť do Československa. Lenže to už nebolo vôbec možné, pretože sa písal rok 1946 a všade už boli hranice.
Napriek tomu sa rozhodol, že ich prekročí, ale nedopadlo to dobre a pohraničníci ho chytili. Neskôr ho súd odsúdil za nelegálne prekročenie hraníc. Michal miesto slobody putoval do väzenia, avšak po čase znova z toho väzenia utiekol a znova ho chytili. Až na tretíkrát v roku 1948 utiekol naspäť do Československa. Svoj útek takmer celý absolvoval pešo a častokrát aj bosý. Samozrejme, že si to nakoniec odniesli jeho nohy, na ktoré trpel celý život.
Po príchode do Československa sa ilegálne zdržiaval u svojho brata v Olomouci, kde sa vyučil za pekára. Jeho brat Ján však medzitým začal študovať Božie Slovo a rád sa chcel o tom podeliť s Michalom. Lenže hoci sa Michal sklamal v ideách komunizmu, tak nevraživosť voči náboženstvu stále prechovával. Avšak jeho brat Ján to s ním nevzdával a celé roky sa za Michala modlil a postil.
Ale potom sa to stalo, úplne nečakane a úplne z iného smeru, Michal sa zoznámil cez Božie Slovo s krásou evanjelia a po čase ho mohol pokrstiť kazateľ Ján Kaba a dokonca o rok neskôr, v roku 1958 aj zosobášiť s jeho manželkou Cilkou. Postupne sa im narodili štyri deti, najstaršia Danka, potom Lydka, neskôr Pavel a trocha v neskoršom veku aj syn Janko.
Väčšinu svojho života prežili v malebnej dedinke na východe Slovenska zvanej Poproč a neskôr, v dôchodkovom veku sa presťahovali tu do Polichna, kde Michal spolu s Cilkou prežil vedľa svojho syna Pavla pokojných vyše 25 rokov života.
Brat Michal vystriedal niekoľko povolaní. Začal ako pekár, potom pracoval na železnici, neskôr ako sprievodca v električke, v autobuse. Potom robil niekoľko rokov ako zvárač.
Ale jeho najobľúbenejšie povolanie, ktoré vykonával už ako dôchodca, bola kolportérska práca. Miloval túto prácu a ak by mohol, tak by to robil až do smrti. Pretože ako hovoril: ,,Hoci ma bolia nohy, chcem z celého srdca aj ja zoznamovať ľudí s krásou Kristovho charakteru“. ,,Zadarmo ste dostali, zadarmo dajte a to milosť za milosť”, citoval apoštola Pavla.
Náš brat Michal sa dožil takmer 91 rokov. Bojoval dobrý boj viery a tak aj jemu je pripravený veniec, ktorý mu na hlavu vloží jeho milovaný Spasiteľ. Pre Neho žil a vo viere v Neho bude čakať na slávne vzkriesenie…