Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha.

Evanjelium podľa Lukáša 1,64

Po mnohých hodinách strávených bez jediného slova konečne nastala chvíľa, keď som chcela hovoriť so všetkými okolo. Pred rokmi podstúpil môj otec vážnu operáciu, pri ktorej mu mal byť z brucha odstránený nádor. Čakali sme oveľa viac hodín, než sme pôvodne predpokladali. Veľa sme toho nenahovorili. Potom sme uvideli, ako sa k nám blíži lekár, a ja si pamätám len jeho prvé slová: „Nádor sme úspešne vybrali.“ Potom pokračoval vo vysvetľovaní mnohých ďalších vecí. Ale jediné, po čom som v tom okamihu túžila, bolo oznámiť všetkým, ktorí čakali na výsledok operácie: „Nádor je preč !!!“
Zachariáš mlčal pre svoju nevieru najmenej deväť mesiacov (Lk 1,20). Keď napísal na tabuľku, že jeho práve narodený syn sa bude volať Ján, ako mu povedal anjel, otvorili sa mu ústa a „hovoril a chválil Boha“ (v. 64). Je to obrovský rozdiel, keď otvárame ústa k prejavom vďačnosti a chvály miesto pochybností a neviery. Zostúpil na neho Duch Svätý a on prorokoval. Predniesol krásny žalm chvály (Lk 1,67–79), ktorý nazývame „Benedictus“, podľa prvého slova v latinčine: „Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud!“ (v. 68) Chválospev je rozdelený na dve časti. V prvej (v. 68–75) Zachariáš vykresľuje, ako Boh verne dodržal svoju zmluvu s Abrahámom, keď priniesol vykúpenie, ako zasľúbil. Používa pritom mnoho krásnych metafor a obrazov zo Starej zmluvy. Keď si pripomíname Božie vedenie v minulosti, je to pre nás povzbudenie aj do budúcnosti. V druhej časti piesne (v. 76–79) sa mení osoba aj čas a Zachariáš sa prihovára k svojmu synovi: „A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si pripravil jeho cesty.“ (v. 76) Ďalej rozpráva o spáse, ktorá príde v blízkej budúcnosti skrze Ježiša. Pripojme sa k Zachariášovi a chváľme Boha za jeho vernosť voči nám v minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Jeho vernosť nám dáva istotu do budúcnosti!