Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori, a chcel prejsť popri nich.

Evanjelium podľa Marka 6,48

Už ako mladé dievča som si obľúbila Žalm 46. Nachádzala som v ňom povzbudenie, keďže opisuje, že Boh je naším útočiskom i silou, je „osvedčená pomoc v súženiach“, a to aj uprostred veľkých ťažkostí. Aj v dospelosti sa spolieham na Božiu mocnú, potešujúcu prítomnosť a na jeho schopnosť byť mi vždy nablízku, najmä uprostred temných a bolestných životných búrok. On je v ťažkostiach našich vždy veľmi osvedčenou pomocou. Stalo sa to večer po náročnom dni naplnenom službou. Evanjelista Marek hovorí, že učeníci boli na lodi uprostred jazera, zatiaľ čo Ježiš zostal na pevnine (Mk 6,47). Hoci boli fyzicky vzdialení, duchovne neboli odlúčení. Ježiš vždy vedel, kde sa nachádzajú. Vtedy udrela búrka a zdalo sa, že učeníci, zjavne ponechaní sami na seba, svoj boj s prírodnými silami prehrávajú.
„Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori, a chcel prejsť popri nich.“ (v. 48) To je naozaj upokojujúci verš! Ježiš ich videl, ako zápasia. Aj keď fyzicky nebol s nimi, vždy vedel, kde jeho milovaní nasledovníci sú a v akej situácii sa nachádzajú. Bol si vedomý toho, čím prechádzajú, a prišiel im pomôcť v ich ťažkostiach. Rozhodol sa k nim prísť pri štvrtej nočnej hliadke (medzi treťou a šiestou hodinou rannou). V našej najťažšej hodine môžeme veľmi jasne zakúsiť Božiu blízkosť. Žiadna temnota nie je taká nepreniknuteľná, aby ju nemohlo prežiariť svetlo Božieho Syna. Ježiš k nim prišiel po vode, čo bol jedinečný prejav jeho zvrchovanej moci a božstva. Nie tak dávno boli učeníci svedkami rozmnoženia chleba, no napriek tomu plne nepochopili hĺbku jeho božskej identity ani jeho spásonosný plán. Rovnako aj vy môžete mať istotu, že aj v tých najťažších chvíľach je najmocnejšia bytosť vo vesmíre vedľa vás.