Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať na zemi hriechy…

Evanjelium podľa Marka 2,10

Bola som novou kazateľkou istého zboru a potrebovala sa pripraviť na večernú bohoslužbu. V hlavnej sále skúšal spevácky zbor, ktorý si občas prenajímal naše priestory. Tvrdili mi, že im nácvik niekto povolil. Povedala som im teda, že tam máme program a že si nabudúce majú overiť dostupnosť priamo u pastora zboru. Jeden muž zo skupiny sa ku mne obrátil a spýtal sa: „A vy ste kto, dáma?“ „Som kazateľka,“ opáčila som. Po rozpačitom tichu ma vedúci skupine predstavil. Občas sa tomu ešte zasmejeme.
Spochybnil niekedy niekto vašu pozíciu, úlohu alebo schopnosti? V  evanjeliách zákonníci a  farizeji neustále pochybujú o Ježišovej identite a jeho schopnostiach. Keď Ježiš povedal ochrnutému: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“ (Mk 2,5), zákonníci si začali v duchu klásť otázky: „Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Kto iný môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha?“ (v. 7) Toto je prvý z piatich po sebe idúcich príbehov sporu medzi zákonníkmi a / alebo farizejmi a Ježišom. Prečo bol tento výrok pre znalcov zákona neprijateľný? Vyjadrenie v pasíve „odpúšťajú sa ti hriechy“ používali tí, ktorí vystupovali ako Boží zástupcovia, keď oznamovali, že bol človek oslobodený od svojich hriechov. Potom, čo človek priniesol v chráme svoju obeť, vyriekol podobnú vetu i kňaz: „Tvoje hriechy boli odpustené.“ Kňazi a učitelia zákona často používali pasívum na opis Božích činov v prospech ľudí. Teraz im však Ježiš otvoril nový prístup k milosti a to sa im nepáčilo! Ježiš, vedel, že pochybujú o jeho autorite a schopnostiach, a preto im povedal: „,Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať na zemi hriechy‘ — povedal ochrnutému: ,Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!‘“ ( v. 10.11) A on tak urobil. Nech ste kdekoľvek, Ježiš je ten, ktorý má moc aj schopnosť vám odpustiť a uzdraviť vás. A to bez akýchkoľvek ďalších prostredníkov či sprostredkovateľov.