Hladných nasýtil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Evanjelium podľa Lukáša 1,53

Nick Vujicic je pozoruhodný mladý muž, ktorý sa narodil bez končatín. Napriek tomu povzbudzuje ľudí na celom svete, aby prijali Ježiša a hovorili o ňom. „Keď si Boh môže použiť človeka bez rúk a nôh, aby bol jeho rukami a nohami,“ hovorí, „potom si isto použije každé ochotné srdce!“ Deň, keď mal vystúpiť v našom zbore, úplne predčil naše očakávania. Prišli si ho vypočuť stovky ľudí. Bola to veľmi rôznorodá spoločnosť. Jednu časť nášho parkoviska obsadili drsne vyzerajúci motorkári, ktorí sa posadili do predných lavíc a so zdvihnutými rukami a otvoreným srdcom oslavovali Boha. Boli tu neformálne oblečení mladí ľudia aj starší ľudia v oblekoch a kravatách. Tieto rozdiely medzi nami však akoby zmizli. Boli sme jedna veľká skupina ohromená Božou milosťou.
Lukášovo evanjelium je najdlhšia kniha Novej zmluvy a celým svojím obsahom zdôrazňuje Božiu milosť pre všetkých ľudí. Jedným zo zaujímavých spôsobov, ako Lukáš túto skutočnosť podčiarkuje, je spísanie paralelných príbehov o mužovi a potom o žene. Medzi niekoľko takých dvojíc muž – žena patrí: Zachariáš a Mária (Lk 1); Simeon a Anna (Lk 2); vdova zo Sarepty a Sýrčan Naamán (Lk 4); stotník z Kafarnauma a vdova z Naim (Lk 7); muž, ktorý stratil ovcu, a žena, ktorá stratila mincu (Lk 15). Ďalším spôsobom, akým Lukáš zobrazuje včlenenie každého človeka do plánu spasenia, je súpis Ježišovho rodokmeňa až k Adamovi (Lk 3,23–38). Ale snáď najradikálnejšou zo všetkých jeho teologických myšlienok je presvedčenie, že spása zahŕňa aj tých, ktorí k tomu podľa spoločenských meradiel zdanlivo nemajú oprávnenie: chudobných, ponížených, odstrčených i tých na okraji spoločnosti. Príbeh za príbehom prekračuje hranice, pokiaľ ide o „nárok“ na večný život: „Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nasýtil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.“ (Lk 1,52.53) V tomto prekročení hraníc ty aj ja nachádzame istotu a novú pieseň vykúpenia. Spasiteľ prišiel po takých, ako sme my!