Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate, a tým, čo by chceli vojsť, nedovolíte.

Evanjelium podľa Matúša 23,13

Počas našej cesty po Izraeli sme ako prvé navštívili starobylé mesto Jaffa (Joppa). V susedstve miesta, kde podľa tradície stával dom garbiara Šimona, sa nachádza kostol s krásnou maľbou, ktorá pripomína Petrovo videnie (Sk 10,11–16). Peter by do stotníkovho domu nevkročil, ak by s ním Boh týmto spôsobom nekomunikoval. Židia totiž nesmeli vstúpiť do domu pohana. Boh musel svojich nechápavých nasledovníkov učiť vlastným cestám. Až do tej chvíle sa náboženské tendencie striktne dodržujú ce zákony často stavali do cesty šíreniu evanjelia, najmä keď sa jedna skupina cítila nadradená druhej. Ježiš sa často dostával do sporov s farizejmi a zákonníkmi pre ich náboženské tradície a interpretácie, ktoré stavali nad Božie prikázania. Aj dnes niektorí dávajú prednosť čistote pred milosrdenstvom a odopierajú prístup k Bohu tým, ktorí toho nie sú zdanlivo hodní. Ježiš často kritizoval tých, ktorí dávali desiatky z mäty a kôpru, a pritom zanedbávali milosrdenstvo, čím odhaľoval pokrytectvo farizejského náboženstva (Mt 23). Ak ste pocítili bolesť farizejského útlaku, kiež vám Boh udelí svoje uzdravenie. Ježiš tento nedostatok milosrdenstva jasne odsúdil (Mt 12,7). Dokonca povedal, že colníci a prostitútky predchádzajú do Božieho kráľovstva tých, ktorí si nie sú vedomí svojej potreby Spasiteľa (Mt 21,31). Matúš používa termín „bremeno“ dvakrát. Keď Ježiš o zákonníkoch a farizejoch hovorí, že „zväzujú ťažké bremená a kladú ich ľuďom na plecia“ (Mt 23,4), a tiež v texte, v ktorom nám Ježiš ponúka svoj odpočinok: „Moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“ (Mt 11,30) Farizeji kládli na ľudí ťažké bremeno, ale Ježišovo bremeno je ľahké. Radujme sa zo spasenia. Učme sa od Ježiša hlásať jeho evanjelium otvorene, citlivo a majme na pamäti jeho milosť.
Veď On prišiel, aby oznámil zajatým prepustenie a utláčaným slobodu.