Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.

Evanjelium podľa Jána 11,41

Keď sa niektorí ľudia modlia, ich spojenie s Bohom sa zdá byť také hlboké, že to vyzerá, ako by sa k nim priblížilo celé nebo. Môj svokor bol jedným z takých ľudí. Jeho modlitby s úprimnou detskou vierou sa zdali byť také účinné, že keď mal niekto v rodine naliehavý problém, okamžite ho prosil o modlitby. Verím, že všetci máme v modlitbe priamy prístup k Bohu a že nepotrebujeme sprostredkovateľov. Napriek tomu si niektorí „modlitební bojovníci“ osvojili štýl príhovornej modlitby, ktorý Boh rešpektuje, na ktorý odpovedá a ktorý sa mu páči.
Ježiš sa modlil vždy a za rôznych okolností. Modlil sa s vďakou (Mt 11,25), modlil sa, aby sa stala Otcova vôľa (Mk 14,36), modlil sa za konkrétnych ľudí (Lk 22,31.32) a modlil sa, keď odovzdával svojho ducha do Božích rúk (Lk 23,46). Ježiš sa modlil k svojmu Otcovi s jedinečnou dôvernosťou. Existuje však jedna Ježišova modlitba, ktorá ma zvlášť zasiahla. Je to verejná modlitba za tých, ktorí boli prítomní pri Lazárovom vzkriesení.
„Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči hore a povedal: ‚Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.‘“ (Jn 11,41.42) Ježiš nežiada o moc ani sa nemodlí za to, aby Boh vypočul jeho prosbu o vzkriesenie. Vopred ďakuje svojmu Otcovi, že jeho žiadosť už bola vypočutá (v. 42). Ježiš vedel, že jeho Otec ho vždy vypočuje. Tentoraz sa modlí, aby v neho uverili svedkovia tohto vrcholného znamenia, aby pochopili, že ho poslal Otec. Židia mali Písmo, zákon, sobotu aj pravidlá stravovania, ktoré dodržiavali. Neverili však, že Boh poslal Ježiša ako Mesiáša.
Za čo by sa Ježiš modlil, keby sme boli jeho poslucháči my? Možno aby sme uverili, že jeho obeť bola viac ako dostatočná, a žili tak bez strachu z budúcnosti. Možno za to, aby sme plne spočinuli v jeho spásnom diele, naplnení radosťou zo spasenia a istotou jeho konečného víťazstva. V Ježišovom mene: Amen!