Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.

Evanjelium podľa Matúša 21,33

Hoci sme počas môjho dospievania bývali v meste, mali sme za domčekom dvorček a pestovali vinič. Moji rodičia sa oň príkladne starali a robili všetko pre to, aby nám priniesol dobrú úrodu. Každý rok v čase zberu sme potom lisovali hroznovú šťavu a plnili ju do fliaš. Bola neuveriteľne sladká a lahodná. Až neskôr som zistila, že vinica je metaforou označujúcou Boží ľud. Práve touto špecifickou metaforou Izraela ako vinice Ježiš začína druhé z troch podobenstiev adresovaných náboženským vodcom (Mt 21,33–41). Naráža na Izaiášov obraz izraelského národa: „Zaspievam svojmu milému pieseň môjho milého o jeho vinici. ‚Vinicu mal môj milý na úrodnom úbočí. Skypril ju, vyzbieral z nej kamenie, vysadil ju viničom, v strede postavil vežu a do skaly vytesal lis. Potom čakal, že zarodí hrozno, ale zarodila plánky‘“. (Iz 5,1.2) Prenájom vinice a podiel z úrody, to bola bežná prax. No nájomní vinohradníci v podobenstve odopreli majiteľovi podiel z úrody vydať a zbili či dokonca zabili jeho služobníkov, ktorí boli Božími prorokmi a poslami. Ohromuje ma vytrvalosť majiteľa vinice (Boha). Namiesto aby nájomcu zahubil, posiela na vinicu ďalších služobníkov, ktorých stretne rovnaký osud. Nakoniec posiela svojho syna, ktorý predstavuje Ježiša. Nájomní vinári chcú dedičstvo pre seba, a preto vyvlečú syna z vinice a zabijú ho. Nakoniec im Boh vinicu odníme a zverí ju iným vinohradníkom. Ježiš je dedičom a vyjadrením Božej podstaty (Heb 1,1–3). V Ježišovi Boh sám seba vydal, dal všetko, čo mal. Ak niekto alebo nejaký náboženský systém odmietne Ježiša ako stred posolstva, ako vyjadrenie Božej lásky a milosti, ako jedinú cestu vedúcu k záchrane, čo iné Boh môže urobiť? Vyvyšujme Ježiša a jeho vykupiteľský čin pre nás ako centrum svojej viery, pretože len On je ten pravý Spasiteľ.