„… lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.“ A všetci sa začali radovať.
Evanjelium podľa Lukáša 15,24
Philip Yancey vo svojej knihe Nekončiaca milosť rozpráva príbeh mladej ženy, ktorá utiekla z domu. Všetko však bolo inak, ako si predstavovala, a pomaly to s ňou šlo z kopca. Zlomená a chorá nakoniec skončila na ulici. V zúfalstve volala domov svojim rodičom, no telefón nikto nedvíhal. Na záznamníku teda nechala odkaz, že nasledujúci deň príde do rodného mesta. Ak na ňu budú na zastávke čakať, z autobusu vystúpi. Ak nie, pôjde ďalej. Nevedela, čo má čakať. To, čo v nasledujúci deň uvidela, jej vyrazilo dych. Na zastávke stála celá jej rodina – rodičia, starí rodičia, strýkovia, bratranci i sesternice. Všetci mali na hlavách čiapočky na párty a držali transparent s nápisom „Vitaj doma!“
Naprieč celým Lukášovým evanjeliom Boh potvrdzuje Ježiša ako svojho Syna: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“; „Toto je môj vyvolený Syn, jeho počúvajte.“ (Lk 3,22; 9,35). Podobný výrok nachádzame v podobenstve o márnotratnom synovi (Lk 15,11–32), s tým rozdielom, že tento syn je úplne nehodný. Nárokuje si dedičstvo pred smrťou rodičov, čím v skutočnosti odmieta otca i rodinu. Keďže je otec presvedčený, že láska nemôže existovať bez slobody, „rozdelil majetok“ (v. 12) a dal mladšiemu synovi jeho podiel. Potom sa mladý muž dostal na šikmú plochu, „tam svoj majetok hýrivým životom premárnil“ (v.13). Navyše v krajine, kde pobýval, vypukol hlad (v. 14) a on spadol až na dno. Hlad ho prinútil nájsť si prácu, a tak pásol svine a túžil sa najesť strukov, ktoré žrali ošípané, ale nemal ani to. Už ste niekedy spadli na samotné dno? Cítili ste sa stratení alebo niekoho takého poznáte? Čaká vás prekvapenie! Keď sa tento mladý muž vracia domov, jeho súcitný otec ho objíme a drží veľký transparent s nápisom „Vitaj doma!“. Verejne vyhlási: „Tento môj syn…“ (v. 24). Áno, je to MÔJ syn! Náš Otec sa nehanbí nazývať nás svojimi deťmi! Nikdy si neprestal byť jeho dieťaťom. Nezáleží na tom, či si bol stratený, či nehodný – poď domov! Boh ťa objíme so slovami: „Ty si môj!“ (Iz 43,1)
* Yancey, Philip D. Nekončiaca milosť. 2. vyd. Preložil Milan Koldinský. Praha: Návrat domov, 2009.
