Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.

Evanjelium podľa Lukáša 15,20

Pred mnohými rokmi som v jednom starožitníctve obdivovala výstavu niekoľkých drobných predmetov z prvého storočia kresťanskej doby. Okrem toho som tam narazila aj na zbierku starých pečatných prsteňov, ktoré majitelia používali ako podpis – na označenie dôležitých dokumentov. Jeden som si kúpila a používam ho ako vizuálnu pomôcku vo svojom programe. Tento pečatný prsteň mi vždy pripomenie Božiu milosť, ktorá je oveľa väčšia ako všetky naše zlyhania. A poviem vám prečo. Ježiš sa stýkal s hriešnikmi a náboženským vodcom to nebolo práve „po chuti“. Pohoršovali sa nad tým (Lk 15,2). Ako odpoveď na ich námietky Ježiš rozpráva tri podobenstvá: o stratenej ovci (v. 4–7), o stratených peniazoch (v. 8–10) a o stratenom synovi (v. 11–32). Mladší syn povedal svojmu otcovi: „,Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.‘ A otec im majetok rozdelil.“ (v.12) Mladší syn potom opustil otca, premrhal celý majetok, prišiel o všetko, trel núdzu a hlad. „Vstúpil do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.‘“ A tak sa rozhodol vrátiť sa domov a pracovať pre svojho otca ako nádenník. Nevedel si predstaviť, aké privítanie ho čaká! Keď bol ešte ďaleko od domu, jeho otec ho uvidel, utekal k nemu a pobozkal ho. Svojim služobníkom nariadil: „Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!“(v. 22) Tri pokyny, ktoré sú v texte zaznamenané, predstavujú symbolické akty obnovy. Najlepší odev, zvyčajne patriaci otcovi, ihneď zakryje synov hanebný vzhľad. Prsteňom je znovu prijatý do rodiny, a ak by šlo o pečatný prsteň, ten dával aj právomoc nakladať s rodinným majetkom. Tretí príkaz je vyjadrením faktu, že je prijatý ako syn, pretože nádenník by obuv nedostal. Ak si sa ty alebo tvoj blízky od Boha vzdialil a rozhodol si sa k nemu vrátiť, pre-žiješ rovnako vrelé prijatie!