Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.

Evanjelium podľa Jána 11,11

Spomínam si, ako sa moje modlitby menili, keď bol môj otec vážne chorý. Lekári urobili všetko, čo bolo v ich silách. Nakoniec ho však poslali domov a očakávali sme nevyhnutné. Choroba jeho vieru nijako nepodkopala. Bol pripravený prijať to, čo príde. Na Facebooku som vyvesila prosbu o modlitby, aby Boh otcovi doprial pokoj a uzdravil ho podľa svojej vôle. Postupom času, keď nám Boh dal do srdca mimoriadny pokoj, som prosila za jeho uzdravenie alebo aby ho Boh vo svojom milosrdenstve nechal zomrieť. Smrť prišla ako vyslobodenie z dvoch dôvodov. Zlý ho už nemohol dlhšie trápiť bolesťami a tiež viem, že smrť môjho otca je len dočasnou záležitosťou, kým nenastane deň vzkriesenia.
Keď Ježiš dostal správu o Lazárovej chorobe, zdržal sa na danom mieste ešte dva dni. Potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judska!“ (Jn 11,7) Učeníci mu pripomenuli, že ho Židia hľadajú, aby ho ukameňovali. No Ježiš im rozpráva o dni a noci, svetle a tme (v. 8–10). Noc symbolizuje Ježišovu neprítomnosť. On je svetlom sveta. Bol stále deň, ale nie na dlho. Ježiš následne prekvapivo vyhlásil: „Náš priateľ Lazár zaspal, no ja ho idem zobudiť.“ (v. 11) Ako aj na iných miestach tohto evanjelia, učeníci Ježišove slová nepochopili ako metaforu, ale reagovali: „Pane, ak zaspal, ozdravie.“ (v. 12) Ježiš mal však na mysli Lazárovu smrť. Strach zo smrti bol až do príchodu Ježiša všeobecne rozšírený a paralyzujúci. Pre ľudí bola samotná myšlienka na smrť a neznámo, ktoré ju obklopovalo, desivá. Keď Ježiš zomrel a porazil smrť, radikálne to zmenilo spôsob, akým o smrti hovorili jeho nasledovníci. Už nebola hroznou udalosťou, ale spánkom. Zosnulí, vrátane mojich rodičov, odpočívajú a očakávajú chvíľu, keď ich Ježiš mocným hlasom zavolá, ako vtedy zavolal Lazára: „Poďte von!“ (v. 43) Ježiš vidí smrť našich blízkych z inej perspektívy. Máme istotu, pretože On smrť porazil!