Rodokmeň Ježiša krista, syna dávida, syna abraháma.

Evanjelium podľa Matúša 1,1

Požiadala som správu cintorína, či by bolo možné do miesta posledného odpočinku mojich rodičov uložiť aj symbolický kľúč. Nemám súrodencov a bolo pre mňa nesmierne ťažké zmieriť sa s tým, že som prišla v takom krátkom čase o oboch rodičov. Preto som k ostatkom môjho otca vložila aj kľúč. Ježiš hovorí, že má kľúče od smrti (Zj 1,18). On je ten, kto otvorí hrob mojich rodičov a uvidí kľúč, ktorý som tam vložila ako symbol dôvery v jeho prisľúbenia. Chváľte Pána, daroval nám zasľúbenia a jeho sľuby platia.
Matúš začína svoje evanjelium konštatovaním, že Ježiš je tým dlho očakávaným Spasiteľom, ktorý bol zasľúbený v židovských spisoch Starej zmluvy. Keď Matúš používa titul Mesiáš (Mt 1,1), teda „Kristus“ ( „Christos“ v gréčtine znamená „Pomazaný“), pripomína nám tým, že Ježiš prišiel, aby naplnil Bohom daný sľub. Tento Ježišov teologický titul sa v evanjeliu opakuje niekoľkokrát, a to už od prvej kapitoly (Mt 1,1.16–18). Pisateľ nám tiež pripomína, že Ježiš je potomok Dávida a Abraháma (Mt 1,1). Obe mená sú kľúčové pre zmluvu uzatvorenú medzi Bohom a Izraelom (2Sam 7,16), a so všetkými obyvateľmi zeme (Gn 12,3). Tieto dve dôležité mená (Dávid a Abrahám) sa opakujú aj na konci genealogického úvodu (Mt 1,17).
Matúš niekoľkokrát poukazuje na proroctvo Starej zmluvy. V niektorých prípadoch používa takzvanú prorockú formulu. Verš sa začína konštatovaním: „Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal prostredníctvom proroka.“ (napr. Mt 1,22; 2,15) Ježiš je skutočne naplnením Božieho sľubu o Vykupiteľovi. Len ťažko si dokážeme predstaviť, ako mocne to muselo pôsobiť na Matúšových prevažne židovských čitateľov, ktorí stáročia očakávali príchod Mesiáša. Pre nás je tento verš uistením, že Boh je vo svojich sľuboch verný. Rovnako, ako splnil svoj sľub o Ježišovom prvom príchode, splní aj sľub o jeho druhom príchode. Na to sa môžeme spoľahnúť!