Lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.

Evanjelium podľa Lukáša 2,30–32

Keď som mala dvanásť, chystali sme sa s rodičmi na jeden rok presťahovať do Spojených štátov, aby mohol otecko dokončiť postgraduálne štúdium. V rámci prípravy na „nový život“ som sa deň pred naším odchodom nechala pokrstiť a spečatila tak svoj záväzok voči Bohu. Keď sme dorazili do Michiganu, bola som uchvátená pohľadom na zem pokrytú snehom. Len čo sa však začala škola, prišla tvrdá realita. Ako prisťahovalec s odlišnou mentalitou som nebola veľmi obľúbená a nie vždy ma rovesníci akceptovali. Zraňujúce zistenie.
Touto skúsenosťou si prešlo mnoho nových kresťanov v prvom storočí. Keď pohania začali prijímať evanjelium, zistili, že mnoho židovských kresťanov nebolo príliš nadšených z nových spoluveriacich. Lukáš, ktorý napísal najobsiahlejšie evanjelium, zdôrazňuje dva dôležité fakty. Boh ponúka vykúpenie skrze obeť Ježiša Krista. A táto ponuka platí pre všetky národy bez ohľadu na akékoľvek kultúrne bariéry. Udalosť, ktorá sa odohrala v chráme, patrí medzi príbehy, ktoré podčiarkujú Lukášove dôrazy. Duch Svätý oznámil zbožnému mužovi Simeonovi, že nezomrie skôr, kým neuvidí Pánovho Mesiáša (Lk 2,26). Keď potom uvidel malého Ježiša, vzal ho do náručia a chválil Boha. Simeonov chválospev, nazvaný podľa prvých slov v latinčine „Nunc Dimittis“ (Lk 2,29–32), musel byť pre židovských poslucháčov šokujúci. Spieva sa v ňom o spáse ponúkanej pohanom aj Židom. Aj dnes sú Kristovi nasledovníci povolaní, aby odstraňovali bariéry medzi rôznymi skupinami ľudí. Pod Kristovým krížom sme na tom všetci rovnako – všetci rovnako nehodní, a napriek tomu zachránení Božou milosťou. Izaiáš predpovedá rozsah Božej spásy:
Rozširuj miesto pre svoj stan;
rozťahuj plachty svojich príbytkov …
naťahuj svoje povrazy,
a upevňuj stanové kolíky.
Veď napravo aj naľavo sa rozšíriš …
Izaiáš 54,2.3