… no znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša.

Evanjelium podľa Matúša 12,39

Možno získať skutočnú vieru vďaka zázrakom? Na túto otázku sa snaží odpovedať mnoho náboženských zoskupení a na internete o tom prebieha nejedna diskusia. V Biblii vidíme, že aj potom, čo Izraeliti prežili Božie zázraky: prechod cez Červené more (Ex 14) a manna, prepelice či voda zo skaly (Ex 16), stále mali pochybnosti, či je Boh s nimi (Ex 17,7). Biblia to opisuje mnohokrát. Vo svetle týchto udalostí si položme otázku: Existuje niečo, čo v nás môže vyvolať skutočnú vieru v Ježiša?
V Starej zmluve sa stretávame s prorokmi, ako Mojžiš či Eliáš, ktorí konali mnohé znamenia a zázraky. Potom, čo Matúš vo svojom evanjeliu opísal niekoľko Ježišových zázrakov, nasleduje pasáž, kde k Ježišovi prišli zákonníci a farizeji a žiadali ho o znamenie (Mt 12,38). On však videl do ich srdca, že sa mu vysmievajú a mylne vykladajú aj vyháňanie démonov (Mt 12,24). A tak im hovorí: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, no znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša: Tak ako bol Jonáš v útrobách veľkej ryby tri dni a tri noci, tak bude aj Syn človeka v lone zeme tri dni a tri noci.“ (Mt 12,39.40) Jonáš, neposlušný prorok, sa zdráhal splniť Božiu úlohu – zvestovať Ninive milosť. Ninive bolo pohanské mesto, ktoré sa neskôr stalo hlavným mestom Asýrie. Jeho obyvatelia nakoniec vďaka Jonášovým výzvam ľutovali svoje zlé činy. No neboli to len oni, kto potreboval Božiu milosť. Potreboval ju totiž aj samotný Jonáš. Jeho vzdorovitá cesta sa skončila v bruchu ryby, kde strávil tri dni a modlil sa k Bohu. V Jonášovej prosbe nachádzame jadro evanjelia: „Spása je u Hospodina.“ (Jon 2,10)
V pozoruhodnej paralele Ježiš oznamuje farizejom a zákonníkom, že jeho obeť na kríži bude jediným znamením, ktoré im dá o svojej identite a poslaní. Ak sa chceme vyvarovať skepticizmu a nevery, prosme Boha o každodenné zjavenie Ježišovej obete za nás. To je jediné presvedčivé znamenie!