… ale choď k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. ‘

Evanjelium podľa Jána 20,17

Návšteva Magdaly je pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Navštívili sme aj miesto, kde boli odhalené základy najstaršej synagógy v Galilei. Okrem archeologického parku tu sídli aj Magdalénin inštitút, ktorý je inšpirovaný stretnutím Márie Magdalény s Ježišom. Jedným z mnohých cieľov inštitútu je podpora žien, ktoré hľadajú duchovné uzdravenie a obnovu. Toto centrum aplikovanej archeológie na mňa hlboko zapôsobilo.
Evanjelista Lukáš sa zmieňuje o siedmich démonoch, ktorí vyšli z Márie Magdalény skôr, ako sa pridala k ženám nasledujúcim Ježiša (Lk 8,1–3). Je spomenutá pri ukrižovaní a tiež pri Ježišom hrobe (Jn 20,1–18). Stála pred hrobom a plakala, akoby nepočula správu o Ježišovom vzkriesení. Keď sa jej spýtali, prečo plače, odpovedala, „vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili“ (v. 13). Chcela, aby bolo dobre postarané o telo jej Pána! O Toho, kto ju uzdravil a dal jej životu zmysel! Cez slzy zbadala muža. V domnení, že je to záhradník, sa ho spýtala, či náhodou nevie, kde by sa Ježišovo telo mohlo nachádzať. Náhle počula, ako ju Ježiš oslovuje: „Mária!“ (v. 16). Dokážete si predstaviť tú nehu v jeho hlase a ohromnú radosť, ktorá zaplavila Máriino vnútro? Je prvá, ktorá uzrela vzkrieseného Krista. Možno preto, že ho potrebovala najviac! Ježiš ju poveril, aby túto správu odovzda la jeho učeníkom. To je dôvod, prečo sa jej dostalo označenie Apoštolka apoštolov. V Ježišovej správe učeníkom nachádzame odkaz na odchod k Otcovi a Ježišovu osobnú identifikáciu sa s jeho učeníkmi a bratmi: „Ale choď k mojim bratom a povedz im: ,Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ (v. 17) Mária im radostne oznámila: „Videla som Pána!“ (v. 18)
Ježiš je nám nablízku vždy, všade a  za každých okolností. V našom zármutku sa nám zjavuje ako Kristus, ktorý vstal z mŕtvych a ktorý každého pozná po mene!