Jedli a nasýtili sa, ba pozbierali sedem košov nalámaných zvyškov.

Evanjelium podľa Marka 8,8

Zdá sa, že ako ľudia máme sklony hodnotiť druhých na základe farby kože, pohlavia, rasy či náboženstva. Nedávno som narazila na životný príbeh mimoriadneho matematika Šrínivása Rámanudžana. Pre svoj etnický pôvod zažil mnoho krívd a ponižovania, až sa mu nakoniec dostalo uznania za zásadný prínos pre vzdelávanie v Anglicku. V roku 1918 sa stal prvým Indom, ktorý bol prijatý ako vyučujúci na Trinity College v Cambridge. Zomrel vo veku iba tridsať dva rokov.
Je náročné stať sa súčasťou skupiny, keď ste považovaní za outsidera. Učeníci nemohli pochopiť, že by do Božieho kráľovstva mohli byť pozvaní aj pohania. Potom, čo Ježiš nasýtil chlebom dav päťtisíc ľudí (Mk 6,34–44), a po prekvapujúcej rozprave so sýrofenickou ženou o nasýtení chlebom (Mk 7,24–30), nasýti Ježiš ešte ďalšie štyri tisícky zhromaždených. Pri tomto zázraku (Mk 8,1–10) sa v texte objavia iné čísla a tiež iný výraz pre kôš. Tentoraz má Ježiš na začiatku sedem bochníkov chleba (v. 5). Opäť sa tu stretávame so štyrmi slovesami: Ježiš berie chlieb, vzdáva vďaky, láme chleby a dáva ich učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom (v. 6). „Jedli a nasýtili sa, ba pozbierali sedem košov nalámaných zvyškov. Ľudí bolo asi štyritisíc.“ (Mk 8,8.9)
Pri nasýtení Židov sa objavovali čísla päť a dvanásť, u pohanov sedem a štyri. Číslo štyri sa v Biblii používa pre celú krajinu (štyri svetové strany) a sedem bolo pohanských národov, ktoré museli ustúpiť Izraelitom v Kanaáne (Sk 13,19; Dt 7,1). Je tu tiež použité odlišné slovo pre kôš (spuris), ktoré zapadá do kultúry nežidovského obyvateľstva. Aj títo ľudia boli nasýtení a zostalo sedem košov.
Ak ste sa niekedy cítili ako outsideri, o ktorých ostatní nemajú záujem, vedzte, že aj vás chce Ježiš nasýtiť. A zajtra konečne zistíme, čo v tomto príbehu predstavoval chlieb.